Ťahák: Virológia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:76,8 %
- Typ:Ťahák
- Univerzita:Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne
- Fakulta:Fakulta zdravotníctva
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Zdravotníctvo, Lekárstvo
- Predmet:Virológia
- Autor:KUBA
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:2 429 x
- Stiahnuté:2 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:12561
- Posledna úprava:27.07.2020
VIROLÓGIA
Lekárska virológia sa zaoberá vírusmi infikujúcimi ľudí a zvieratá. Vírusy sú infekčné partikuly zložené z nukleovej kyseliny a ochranného bielkovinového obalu. Môžu sa rozmnožovať iba v živých bunkách organizmov, ktoré im na ich existenciu poskytujú enzýmy, energiu a nízkomolekulové látky. Ide v podstate o intracelulárne parazity. Nie sú schopné rozmnožovať sa v živných pôdach a sú necitlivé na bežné chemoterapeutiká antibiotiká.
Kompletná vírusová partikula obsahuje nukleovú kyselinu a proteínový obal a nazýva sa virión. Proteínový obal (kapsid) pozostáva z viacerých bielkovinových podjednotiek (kapsomér), ktoré sú usporiadané do helikálnej alebo kubickej štruktúry.
Kapsid ohraňuje genetický materiál vírusu. Vírus vždy obsahuje len 1 nukleovú kyselinu, buď DNA (deoxyribovírusy) alebo RNA (ribovírusy). Nukleová kyselina nesie informáciu o infekčnej aktivite vírusu.
Niektoré vírusy (ortomyxovírusy, paramyxovírusy) obsahujú na svojom povrchu aj lipoproteínový obal.Tento obal je možné inaktivovať organickými rozpúšťadlami. Na vírusy bez tohto obalu tieto látky nepôsobia alebo len minimálne.
Čím je teplota nižšia, tým dlhšia je infekčná aktivita vírusov. Pri teplote kvapalného dusíka (-196°C) ostávajú vírusy aktívne niekoľko rokov. Ionizujúce a neionizujúce žiarenie ich inaktivuje ihneď.
Vírusy nemajú vlastný metabolizmus a nemôžu sa samé replikovať. Sú menšie ako baktérie (20-300nm).Takmer všetky sú pozorovateľné len pod elektrónovým mikroskopom. Výnimku tvoria poxvírusy viditeľné aj pod svetelným mikroskopom.
...
Lekárska virológia sa zaoberá vírusmi infikujúcimi ľudí a zvieratá. Vírusy sú infekčné partikuly zložené z nukleovej kyseliny a ochranného bielkovinového obalu. Môžu sa rozmnožovať iba v živých bunkách organizmov, ktoré im na ich existenciu poskytujú enzýmy, energiu a nízkomolekulové látky. Ide v podstate o intracelulárne parazity. Nie sú schopné rozmnožovať sa v živných pôdach a sú necitlivé na bežné chemoterapeutiká antibiotiká.
Kompletná vírusová partikula obsahuje nukleovú kyselinu a proteínový obal a nazýva sa virión. Proteínový obal (kapsid) pozostáva z viacerých bielkovinových podjednotiek (kapsomér), ktoré sú usporiadané do helikálnej alebo kubickej štruktúry.
Kapsid ohraňuje genetický materiál vírusu. Vírus vždy obsahuje len 1 nukleovú kyselinu, buď DNA (deoxyribovírusy) alebo RNA (ribovírusy). Nukleová kyselina nesie informáciu o infekčnej aktivite vírusu.
Niektoré vírusy (ortomyxovírusy, paramyxovírusy) obsahujú na svojom povrchu aj lipoproteínový obal.Tento obal je možné inaktivovať organickými rozpúšťadlami. Na vírusy bez tohto obalu tieto látky nepôsobia alebo len minimálne.
Čím je teplota nižšia, tým dlhšia je infekčná aktivita vírusov. Pri teplote kvapalného dusíka (-196°C) ostávajú vírusy aktívne niekoľko rokov. Ionizujúce a neionizujúce žiarenie ich inaktivuje ihneď.
Vírusy nemajú vlastný metabolizmus a nemôžu sa samé replikovať. Sú menšie ako baktérie (20-300nm).Takmer všetky sú pozorovateľné len pod elektrónovým mikroskopom. Výnimku tvoria poxvírusy viditeľné aj pod svetelným mikroskopom.
...