Záverečná práca: Medzinárodné porovnanie vzdelania vybraných krajín
Zobraziť detaily | Obľúbený
Globalizácia ekonomiky, zmeny na trhu práce, rozvoj technológií a nástup informačnej spoločnosti podporujú dôležitý význam vzdelávania, učenia sa a samozrejme výchovy. Perspektíva rozvoja každej krajiny je vo vzdelávaní spoločnosti, a to nielen poskytnutím základného vzdelania, absolvovaním základnej školy, ale súčasne podporou vzdelávania počas celého života. Je dôležité, aby každá krajina vytvárala také podmienky pre svojich občanov, ktoré by im to umožnili. Slovensko ako člen Európskej únie si uvedomuje dôležitosť vzdelania a pripravuje pre občanov rôzne vzdelávacie projekty. Podpora mobilít, projekt celoživotného vzdelávania, podpora výskumu a vývoja sú len niektoré z nich. Dynamika vývoja vzdelania na Slovensku je však výrazná a je predpoklad, že sa v budúcnosti vyrovná vyspelým krajinám Európskej únie.
Hlavný cieľ mojej záverečnej práce je medzinárodne porovnať vzdelanie vo vybraných krajinách. Porovnávať teda budem vzdelanie na Slovensku s vyspelými severskými krajinami: Fínsko, Švédsko a Dánsko. Tieto krajiny som si vybrala práve z dôvodu, že som sa ako študentka programu Sokrates/ Erasmus zúčastnila výmenného pobytu počas zimného semestra školského roka 2006/2007 v meste Tampere, Fínsko a získala som tak jasnú predstavu o fungovaní školstva v severských krajinách. Vzdelanostná úroveň týchto krajín je vysoká a mnohokrát sa ich školstvo pokladá za vzor pre ostatné krajiny Európskej únie. Chcem tak poukázať na rozdiel medzi úrovňou vzdelania na Slovensku a vo vybraných severských krajinách, a súčasne vyhodnotiť dynamiku vývoja vzdelanostnej úrovne.
Podkladom pre moju prácu je literatúra uvedená v zozname použitej literatúry a neodmysliteľným zdrojom údajov je internet, odkiaľ som čerpala aktuálne a presné informácie o počte študentov na jednotlivých stupňoch vzdelania. Dáta som získala z internetových stránok štatistických úradov každej krajiny, z internetovej stránky organizácie OECD a organizácie UNESCO. Na svoje analýzy som použila program Microsoft Excel a štatistický program Statgraphics Plus 5.1 .
Moja práca je rozdelená do piatich kapitol. V prvej kapitole sa venujem práve predpokladom, ktoré mi umožňujú medzinárodne porovnať vzdelanie vybraných krajín. Venujem sa vysvetleniu medzinárodných charakteristík vzdelania ISCED97 a ich podrobnému popisu.
V druhej kapitole predstavujem školské systémy Slovenska, Fínska, Švédska a Dánska, aby som tak poukázala na rozdiely v štruktúre poskytovania vzdelania týchto krajín. Školské systémy sú opísané podľa prislúchajúcich charakteristík ISCED97 a sú zobrazené aj graficky, aby sa zvýraznila prehľadnosť v týchto rozdielov.
Tretia kapitola sa venuje teoretickému vymedzeniu časových radov a metódam ich analýzy. Vysvetlené sú základné miery dynamiky, zložky časového radu, dekompozícia časového radu a extrapolácia trendu v časovom rade.
V štvrtej kapitole sa venujem konkrétnej analýze vzdelania porovnávaných krajín. Stručne analyzujem počet žiakov a študentov za každý stupeň vzdelania. Podrobne sa venujem analýze časového radu vysokoškolákov. Vyššie (terciárne) vzdelanie je totiž najčastejšie podrobené porovnaniam v krajinách Európskej únie. V programe Statgraphics sú namodelované trendové funkcie a na základe odhadnutého modelu prognózujem na nasledujúce obdobie.
Piata kapitola obsahuje konkrétne porovnanie terciárneho vzdelania v štyroch vybraných krajinách. Porovnanie počtu vysokoškolákov a zároveň porovnanie dynamiky vývoja vzdelanostnej úrovne.
Verím, že moja práca bude prínosom pre každého záujemcu o analýzu a porovnanie vzdelanostnej úrovne Slovenska s vyspelými severskými krajinami.
Hlavný cieľ mojej záverečnej práce je medzinárodne porovnať vzdelanie vo vybraných krajinách. Porovnávať teda budem vzdelanie na Slovensku s vyspelými severskými krajinami: Fínsko, Švédsko a Dánsko. Tieto krajiny som si vybrala práve z dôvodu, že som sa ako študentka programu Sokrates/ Erasmus zúčastnila výmenného pobytu počas zimného semestra školského roka 2006/2007 v meste Tampere, Fínsko a získala som tak jasnú predstavu o fungovaní školstva v severských krajinách. Vzdelanostná úroveň týchto krajín je vysoká a mnohokrát sa ich školstvo pokladá za vzor pre ostatné krajiny Európskej únie. Chcem tak poukázať na rozdiel medzi úrovňou vzdelania na Slovensku a vo vybraných severských krajinách, a súčasne vyhodnotiť dynamiku vývoja vzdelanostnej úrovne.
Podkladom pre moju prácu je literatúra uvedená v zozname použitej literatúry a neodmysliteľným zdrojom údajov je internet, odkiaľ som čerpala aktuálne a presné informácie o počte študentov na jednotlivých stupňoch vzdelania. Dáta som získala z internetových stránok štatistických úradov každej krajiny, z internetovej stránky organizácie OECD a organizácie UNESCO. Na svoje analýzy som použila program Microsoft Excel a štatistický program Statgraphics Plus 5.1 .
Moja práca je rozdelená do piatich kapitol. V prvej kapitole sa venujem práve predpokladom, ktoré mi umožňujú medzinárodne porovnať vzdelanie vybraných krajín. Venujem sa vysvetleniu medzinárodných charakteristík vzdelania ISCED97 a ich podrobnému popisu.
V druhej kapitole predstavujem školské systémy Slovenska, Fínska, Švédska a Dánska, aby som tak poukázala na rozdiely v štruktúre poskytovania vzdelania týchto krajín. Školské systémy sú opísané podľa prislúchajúcich charakteristík ISCED97 a sú zobrazené aj graficky, aby sa zvýraznila prehľadnosť v týchto rozdielov.
Tretia kapitola sa venuje teoretickému vymedzeniu časových radov a metódam ich analýzy. Vysvetlené sú základné miery dynamiky, zložky časového radu, dekompozícia časového radu a extrapolácia trendu v časovom rade.
V štvrtej kapitole sa venujem konkrétnej analýze vzdelania porovnávaných krajín. Stručne analyzujem počet žiakov a študentov za každý stupeň vzdelania. Podrobne sa venujem analýze časového radu vysokoškolákov. Vyššie (terciárne) vzdelanie je totiž najčastejšie podrobené porovnaniam v krajinách Európskej únie. V programe Statgraphics sú namodelované trendové funkcie a na základe odhadnutého modelu prognózujem na nasledujúce obdobie.
Piata kapitola obsahuje konkrétne porovnanie terciárneho vzdelania v štyroch vybraných krajinách. Porovnanie počtu vysokoškolákov a zároveň porovnanie dynamiky vývoja vzdelanostnej úrovne.
Verím, že moja práca bude prínosom pre každého záujemcu o analýzu a porovnanie vzdelanostnej úrovne Slovenska s vyspelými severskými krajinami.