Skriptá: Estetika a kultúra

Pojem kultúra patrí k frekventovaným slovám bežného slovníka i k vedecky najproblematickejším pojmom. Vznikla spolu s človekom. Je obsahom celého ľudského života. Kultúru tvorí tak jednotlivý človek ako aj skupiny, národy, ľudstvo. Začala byť chápaná ako tá oblasť spoločenského života, kde sa predovšetkým realizuje a prejavuje „zľudšťovanie” človeka v jeho spôsoboch myslenia, cítení, správania, konania.<br /> S kultúrou v celkom novom chápaní prišiel slávny rímsky filozof Marcus Tullius Cicero (106-43 p. n. l.), keď v Tuskulských hovoroch (45 p. n. l.) nazval filozofiu kultúrou ducha. Tým položil základ chápania kultúry ako charakteristiky ľudskej vzdelanosti. Pojem kultúra z antropologického hľadiska má svoj pôvod v antickom staroveku. Etymologicky pochádza slovo kultúra z lat. colere, čo znamená pestovať, šľachtiť, obývať, vážiť si uctievať a pôvodne bolo spájané s obrábaním pôdy (agri cultura - odtiaľ angl. termín agriculture označujúci poľnohospodárstvo). Latinské slovo „cultus”, označujúce pestovanie alebo obrábanie, kultivovanie zeme, súvisí i s činnosťami duchovnými (posunutie pojmu od cultus agri - ku cultus animi, tj. od kultivovania zeme ku kultivovaniu ducha). V tomto význame, keď slovo kultúra označuje niečo pestované, stretávame sa i v ďalších spojeniach: poľnohospodárske monokultúry, kultúry kvasiniek, kultúra hovoreného prejavu, politická kultúra alebo kulturistika ako pestovanie.