Štátnicové otázky: Mediálne právo (vypracované bakalárske štátnicové otázky)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:96,2 %
- Typ:Štátnicové otázky
- Univerzita:Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
- Fakulta:Fakulta masmediálnej komunikácie
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Mediálne právo
- Autor:badel23
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:38 strán
- Zobrazené:3 889 x
- Stiahnuté:31 x
- Veľkosť:0,4 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:18121
- Posledna úprava:16.11.2011
Vypracované bakalárske štátnicové otázky z predmetu Mediálne právo pre 3. ročník Fakulty masmediálnej komunikácie:
Otázka č. 1 - Mediálne právo a jeho charakteristika
Pojem mediálne právo sa v našej teórií a praxi objavuje až po roku 1989 od kedy možno hovoriť o začiatkoch jeho kreovania v novodobej spoločnosti. Problematika mediálneho práva svojim predmetom úpravy zasahuje ako do práva súkromného, tak aj do práva verejného.
Na úvod treba uviesť, že z právneho hľadiska treba médiá chápať ako informačné prostriedky, ktorými sa umožňuje šírenie rôznych informácií, údajov, faktov, programov, autorských diel, úradných diel a prejavov. Týmto prostriedkom môžu byť printové (noviny, časopisy) alebo elektronické médiá (rozhlas, TV). Médiá nemajú právnu subjektivitu a nemôžu samostatne vystupovať v právnych vzťahoch. Za médiá konajú tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú ich majiteľmi. Výnimku tvoria iba verejnoprávne médiá (rozhlas a TV), nktoré sú právnickými osobami vzniknutými na základe zákona (Zákon o Slovenskom rozhlase a z. o Slovenskej televízií), a ktoré momentom vzniku majú oprávnenie na vysielanie. Pri verejnoprávnych médiách je ich názov zhodný aj s názvom televízie (rozhlasu), pod ktorým vysiela.
Otázka č. 1 - Mediálne právo a jeho charakteristika
Pojem mediálne právo sa v našej teórií a praxi objavuje až po roku 1989 od kedy možno hovoriť o začiatkoch jeho kreovania v novodobej spoločnosti. Problematika mediálneho práva svojim predmetom úpravy zasahuje ako do práva súkromného, tak aj do práva verejného.
Na úvod treba uviesť, že z právneho hľadiska treba médiá chápať ako informačné prostriedky, ktorými sa umožňuje šírenie rôznych informácií, údajov, faktov, programov, autorských diel, úradných diel a prejavov. Týmto prostriedkom môžu byť printové (noviny, časopisy) alebo elektronické médiá (rozhlas, TV). Médiá nemajú právnu subjektivitu a nemôžu samostatne vystupovať v právnych vzťahoch. Za médiá konajú tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú ich majiteľmi. Výnimku tvoria iba verejnoprávne médiá (rozhlas a TV), nktoré sú právnickými osobami vzniknutými na základe zákona (Zákon o Slovenskom rozhlase a z. o Slovenskej televízií), a ktoré momentom vzniku majú oprávnenie na vysielanie. Pri verejnoprávnych médiách je ich názov zhodný aj s názvom televízie (rozhlasu), pod ktorým vysiela.