Ťahák: Základy manažmentu - ťahák a podklady na skúšku
Zobraziť detaily | Obľúbený
13. Individuálne a skupinové správanie:
1. Definuite organizacne spravanie, jeho zameranie a ciele.Spravanie sa: Pod pojmom „spravanie sa" rozumieme viditelnu cinnost' ludi.Organizacne spravanie sa zaobera skumanim cinnosti I'udi pri praci.Organizacne spravanie sa sustred'uje na: - spravanie sa j ednotlivcov s - sprdvanie sa skupinCiele organizacneho pravaniaPreco potrebuju manazeri vediet' o organizacnom spravani aby si vedeli vysvetlit' spravanie sa 1'udi,aby si vedeli predpovedat' ako sa budu ludia spravat' aby vedeli ovplyvnit' spravanie sa ludi co je dolezite pre manazerov:Produktivita, absencia, pracovna spokojnost', atd'.
2. Uved'te klucove premenne v individualnom spravani.Clovek je osobnost' jedinecna, neopakovatel'na. Poznavanie spravania sa Pudi znamena poznavanie ich individualnych diferencii, co je predpokladom schopnosti predvidat' ich spravanie v roznych i neocakavanych situaciach.Individualne spravanie zahrna take temy (faktory spravania sa) ako:postoje, osobnost', vnimanie.motivacia, ucenie sa ,schopnosti.
3. Definujte postoje a vysvetlite tri komponenty postojov.Postoje- su to hodnotiace vyjadrenia o objektoch, l'ud'och, udalostiach,Komponenty postojov:- kognitivny - nazory, vedomosti,informacie,afektivny - emocionalny, citovy segment behavioralny - zamer spravat' sa nejako.Urcite postoje su navzajom spojene- z jedneho postoja mono usudzovat' na druhy. Ide o konzistenciu postojov.O vzajomnej nezlucitel'nosti postojov pojednava teoria kognitivnej disonancie. Vzajomna nekonzistencia postojov vyvolava napatie. Individuum sa snazi tuto situaciu zmenit' ospravedlnovanim svojho spravania a podobne. V pripade, ze zdroj disonancie je mimo kontroly jedinca, naliehanie na redukciu disonancie je menej intenzivne. Motivatorom redukcie disonancie sa stava odmena.Postoje nie su nemenne. Sposoby determinacie zavisia na charaktere a potrebach situacie. Prikladom determinacie postojov v organizacii je poskytovanie spatnej vazby, treningy, vzdelavanie, interpersonalna komunikacia, presvedcovanie. Z hl'adiska potrieb manazera pre efektivne vedenie Pudi je dolezite poznat' predovsetkym postoje svojich podriadenych k praci, k organizacii, k spolupracovnikom, k zmenam i sposobu odmenovania, nakol'ko vyrazne determinuju pracovne spravanie.
1. Definuite organizacne spravanie, jeho zameranie a ciele.Spravanie sa: Pod pojmom „spravanie sa" rozumieme viditelnu cinnost' ludi.Organizacne spravanie sa zaobera skumanim cinnosti I'udi pri praci.Organizacne spravanie sa sustred'uje na: - spravanie sa j ednotlivcov s - sprdvanie sa skupinCiele organizacneho pravaniaPreco potrebuju manazeri vediet' o organizacnom spravani aby si vedeli vysvetlit' spravanie sa 1'udi,aby si vedeli predpovedat' ako sa budu ludia spravat' aby vedeli ovplyvnit' spravanie sa ludi co je dolezite pre manazerov:Produktivita, absencia, pracovna spokojnost', atd'.
2. Uved'te klucove premenne v individualnom spravani.Clovek je osobnost' jedinecna, neopakovatel'na. Poznavanie spravania sa Pudi znamena poznavanie ich individualnych diferencii, co je predpokladom schopnosti predvidat' ich spravanie v roznych i neocakavanych situaciach.Individualne spravanie zahrna take temy (faktory spravania sa) ako:postoje, osobnost', vnimanie.motivacia, ucenie sa ,schopnosti.
3. Definujte postoje a vysvetlite tri komponenty postojov.Postoje- su to hodnotiace vyjadrenia o objektoch, l'ud'och, udalostiach,Komponenty postojov:- kognitivny - nazory, vedomosti,informacie,afektivny - emocionalny, citovy segment behavioralny - zamer spravat' sa nejako.Urcite postoje su navzajom spojene- z jedneho postoja mono usudzovat' na druhy. Ide o konzistenciu postojov.O vzajomnej nezlucitel'nosti postojov pojednava teoria kognitivnej disonancie. Vzajomna nekonzistencia postojov vyvolava napatie. Individuum sa snazi tuto situaciu zmenit' ospravedlnovanim svojho spravania a podobne. V pripade, ze zdroj disonancie je mimo kontroly jedinca, naliehanie na redukciu disonancie je menej intenzivne. Motivatorom redukcie disonancie sa stava odmena.Postoje nie su nemenne. Sposoby determinacie zavisia na charaktere a potrebach situacie. Prikladom determinacie postojov v organizacii je poskytovanie spatnej vazby, treningy, vzdelavanie, interpersonalna komunikacia, presvedcovanie. Z hl'adiska potrieb manazera pre efektivne vedenie Pudi je dolezite poznat' predovsetkym postoje svojich podriadenych k praci, k organizacii, k spolupracovnikom, k zmenam i sposobu odmenovania, nakol'ko vyrazne determinuju pracovne spravanie.