Bakalárska práca: Analýza makro-ekonomických indikátorov a ich vzťah k informačnej spoločnosti

5 Záver
Úlohou práce bolo charakterizovať indexy a indikátory publikované svetovými organizáciami a analyzovať vzťah a súvislosti makro- ekonomických indexov a indexov informačnej spoločnosti a ich komponentov.
Indexy som charakterizovala spolu s ich významom a popisom, ako aj s vysvetlením ich praktického využívania. Opísala som len tie, ktoré bezprostredne súvisia s témou našej bakalárskej práce, ich štruktúru, zloženie ako aj spôsob ich stanovenia a vlastnosti.
Na všetky výpočty ako aj na konštrukciu grafov som využila tabuľkový procesor MS Excel, jednak jeho nástroj: Analýza dát, a pri výpočte Pearsonovho a Spearmmanovho koeficientu som si priamo vytvorila vzťahy na ich stanovenie.
Pri analýze vzťahu ICTOI07 t.j. aké sú možnosti využívania informačných technológií v závislosti na NRI07 - Network Readiness Index 2007 (efektívne využívanie siete) som použila dve korelačné metódy, a to:
Spearmmanov vzorec, pretože je málo závislý na odľahlých hodnotách, a predpoklad linearity a normality indexov nemusí byť splnený. Tento nám vyšiel 0,785 čo je hranica vysokej štatistickej závislosti daných indexov, teda môžeme tvrdiť, že dané indexy sú na sebe takmer funkčne závislé.
Pearsonov koeficient kde rp = 0,812 aj keď s menšou zárukou potvrdzuje tento záver. Pearsonov koeficient som stanovila pomocou štandardnej excelovskej funkcie correl.
Na základe výsledkov tohto testu môžeme tvrdiť ( s pravdepodobnosťou cca 66%) že obe metódy nám stanovujú pokrok vo využívaní a schopnosť využívania informačno-komunikačných technológií v jednotlivých krajinách prakticky s rovnakými výsledkami.
V ďalšom som analyzovala závislosť Indexu ľudského rozvoja (angl. Human development index, HDI) na GDPpc (Hrubý domáci produkt na hlavu). a závislosť HDI na IEF(Labor) (Index of Economic Freedom). Pretože koeficient korelácie pri HDI a GDPpc r = 0,555 nám vykazuje stredne silnú závislosť, môžem konštatovať, že výška HDP nie je až tak smerodajná na ovplyvňovanie indexu ľudského rozvoja. A pretože hodnota spoľahlivosti vyšla 31% čo znamená, že HDP ovplyvňuje koeficient ľudského rozvoja asi na 31%.
Zároveň, keď som zobrala do úvahy prvých 30 krajín sveta podľa výšky HDP na hlavu, spoľahlivosť sa znížila na 22% čo je zníženie, a je tu badateľný posun a dôvod na predpoklad, že pri dosiahnutí určitej životnej úrovne je ľudský rozvoj podmieňovaný inými faktormi.
Pretože koeficient korelácie pri HDI a IEF(Labor) r = 0,30 a hodnota spoľahlivosti vyšla len 9% usudzujem, že ekonomická sloboda týkajúca sa zamestnania ovplyvňuje ľudský rozvoj v malej miere.
Závislosť pre tridsať krajín, ktoré majú podľa poradia najvyšší HDI vyšla ešte nižšia, s koeficientom korelácie r = 0,27 čo je prakticky to isté. Z toho vyplýva, že zvyšovanie percentuálnej zamestnanosti nemá vplyv na rast indexu ľudského rozvoja. Hodnota spoľahlivosti je v tomto prípade iba 4%.
Na koniec som otestovala závislosť CPI (Corruption Perception Index – Index vnímania korupcie) na GDPpc, závislosť CPI na IEF (Labor).
Pretože koeficient korelácie r = 0,85 vykazuje veľmi vysokú závislosť, usudzujem, že so vzrastom životnej úrovne obyvateľstva rastie aj vnímanie korupcie, pretože zdokonaľovaním informatizácie spoločnosti sú spojené nemalé investície ktoré si vo väčšine prípadov môžu dovoliť len silné oligopoly resp. monopoly, čo je živná pôda korupcie. Ďalej je to možné vysvetliť do značnej miery aj tým, že pri zvyšovaní životnej úrovne sa zvyšuje aj informovanosť obyvateľstva o dianí v spoločnosti. Hodnota spoľahlivosti nám vyšla až 72,3%.
Pre tridsať krajín, ktoré majú podľa poradia najvyšší HDI na svete. Tu vyšla závislosť nižšia, s koeficientom korelácie r = 0,46 čo je stredná závislosť a môžem usúdiť, že vo vyspelých krajinách je korupcia oveľa nižšia, ako v ekonomicky zaostalejších, čo je zrejme podmienené aj právnym vedomím a štruktúrou právneho poriadku a celkovej vymožiteľnosti práva v týchto krajinách. Hodnota spoľahlivosti je v tomto prípade iba 21%.