Skriptá: Biochémia výživy ľudí
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:78,1 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
- Fakulta:Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
- Kategória:Prírodné vedy
- Podkategória:Chémia
- Autor:adulka87
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:85 strán
- Zobrazené:2 596 x
- Stiahnuté:21 x
- Veľkosť:19,3 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:35379
- Posledna úprava:31.10.2010
DO PROBLEMATIKY
Predmet biochémia výživy (8-A-l 08) je zaradený ako výberový pre študijný odbor "Vedecká výživa ľudí" a iné odbory, ktoré sú prepojené s touto problematikou. Život človeka a jeho existencia v konkrétnych sociálno-ekonomických podmienkach vyúsťuje do jeho životných postojov, návykov a životného štýlu ako celku. Výživa sprevádza človeka v priebehu celého života a je úzko spätá s jeho zdravotným stavom a všetkými životnými prejavmi, t.j. odolnosť, biologická aktivita, pracovná výkonnosť, reprodukcia, dĺžka života a subjektívne pocity pohody a šťastia. Základný význam výživy je nemenný. Za priemerný vek človek skonzumuje 18-20 ton základných živín, čo prezentuje 38-40 t potravín a 300 mil. kJ energie. Na rozvoji poznatkov o výžive sa podieľa viac vedeckých disciplín - biológia, chémia, fyziológia, biochémia, lekárstvo a sociológia. Nové prístupy k vedeckej interpretácii výživy prezentuje aj biochémia, ktorá spôsobila kvalitatívny zvrat v smere komplexného chápania metabolizmu jednotlivých živín, význam esenciálnych zložiek, vzájomných vzťahov a záverečnej fázy biologickej oxidácie pri tvorbe energie. V súčasnosti sa potraviny stávajú strategickou surovinou a vážnym problémom celého ľudstva. Do riešenia týchto celosvetových problémov sú zapojené všetky svetové organizácie OSN, FAO a ďalšie komisie, subkomisie, ako aj vlády jednotlivých štátov. Uvedené organizácie všetkými prostriedkami presadzujú vedecké princípy výživy ľudí v celej komplexnosti obsahu a rozsahu danej problematiky. Veda o potravinách je systematickým súhrnom poznatkov, ktorý integruje poznatky niektorých prírodných, technických a spoločenských vied. Najviac základných poznatkov poskytuje chémia anorganická, organická, fyzikálna a analytická. Informácie o základných metabolických premenách poskytuje fyziológia, biochémia, lekárske vedy, poľnohospodárstvo (rastlinná a živočíšna výroba), atď. V statickej časti sa tieto vedné odbory zaoberajú zložením potravín a ich zmenami za rôznych podmienok (skladovanie, kulinárske
Predmet biochémia výživy (8-A-l 08) je zaradený ako výberový pre študijný odbor "Vedecká výživa ľudí" a iné odbory, ktoré sú prepojené s touto problematikou. Život človeka a jeho existencia v konkrétnych sociálno-ekonomických podmienkach vyúsťuje do jeho životných postojov, návykov a životného štýlu ako celku. Výživa sprevádza človeka v priebehu celého života a je úzko spätá s jeho zdravotným stavom a všetkými životnými prejavmi, t.j. odolnosť, biologická aktivita, pracovná výkonnosť, reprodukcia, dĺžka života a subjektívne pocity pohody a šťastia. Základný význam výživy je nemenný. Za priemerný vek človek skonzumuje 18-20 ton základných živín, čo prezentuje 38-40 t potravín a 300 mil. kJ energie. Na rozvoji poznatkov o výžive sa podieľa viac vedeckých disciplín - biológia, chémia, fyziológia, biochémia, lekárstvo a sociológia. Nové prístupy k vedeckej interpretácii výživy prezentuje aj biochémia, ktorá spôsobila kvalitatívny zvrat v smere komplexného chápania metabolizmu jednotlivých živín, význam esenciálnych zložiek, vzájomných vzťahov a záverečnej fázy biologickej oxidácie pri tvorbe energie. V súčasnosti sa potraviny stávajú strategickou surovinou a vážnym problémom celého ľudstva. Do riešenia týchto celosvetových problémov sú zapojené všetky svetové organizácie OSN, FAO a ďalšie komisie, subkomisie, ako aj vlády jednotlivých štátov. Uvedené organizácie všetkými prostriedkami presadzujú vedecké princípy výživy ľudí v celej komplexnosti obsahu a rozsahu danej problematiky. Veda o potravinách je systematickým súhrnom poznatkov, ktorý integruje poznatky niektorých prírodných, technických a spoločenských vied. Najviac základných poznatkov poskytuje chémia anorganická, organická, fyzikálna a analytická. Informácie o základných metabolických premenách poskytuje fyziológia, biochémia, lekárske vedy, poľnohospodárstvo (rastlinná a živočíšna výroba), atď. V statickej časti sa tieto vedné odbory zaoberajú zložením potravín a ich zmenami za rôznych podmienok (skladovanie, kulinárske