Seminárna práca: Osvietenský absolutizmus a jeho reformy
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:92,9 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Akadémia Policajného zboru v Bratislave
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Dejepis
- Predmet:Dejiny štátu a práva
- Autor:PansyZ3
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:12 strán
- Zobrazené:3 243 x
- Stiahnuté:21 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:39185
- Posledna úprava:18.08.2013
Seminárna práca na tému Osvietenský absolutizmus. Ide o pomerne prehľadne rozobraté jednotlivé reformy Márie Terézie a Jozefa II.
Osvietenský absolutizmus a jeho reformy
Na Slovensku sa režim osvietenského absolutizmu uplatňoval za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Základnou myšlienkou osvietenského absolutizmu bola predstava, že panovník je povolaný riešiť všetky otázky spoločenského a hospodárskeho pokroku. Spoločnosti mal byť tento pokrok udeľovaný zhora v miere a formách, aké panovník uznal za vhodné. Dialo sa tak spravidla vo všeobecne záväzných právnych normách. Hospodárske a sociálne reformy bolo nevyhnutné v Uhorsku začať riešiť najmä po tom, ako v sedemročnej vojne habsburská dynastia definitívne stratila Sliezsko. Reformy boli dôležité jednak preto, pretože sa neustále zväčšovali disproporcie medzi Uhorskom a západnými časťami monarchie a taktiež finančný prínos Uhorska do ríšskej pokladnice bol v porovnaní s existujúcimi možnosťami stále veľmi nízky...
1. Konkrétne reformy
Vo všeobecnosti sa osvietenské reformy začali presadzovať od šesťdesiatych rokov 18. Storočia. Reformná činnosť Márie Terézie mala prekonať hospodárske a mocenské zaostávanie ríše. Dané reformy však nemali rovnomerný priebeh vo všetkých častiach monarchie. Konkrétne reformy Márie Terézie a Jozefa II. sa týkali jednak : štátnej správy, súdnictva, sociálnych pomerov, cirkevných záležitostí, školstva, armády, postavenia úradníctva, policajného systému a cenzúry.
2.1 Urbariálne reformy a zrušenie nevoľníctva
S novou právnou úpravou pozemkovo- vrchnostenských a poddanských pomerov začala vláda Márie Terézie tzv. tereziánskou urbárskou reguláciou, ktorou sa jednotne v celo-krajinskom meradle určili poddanské povinnosti a upravili sa tak poddanské pomery a vzťahy medzi zemepánmi a poddanými.
Cieľom urbárskej regulácie bolo predovšetkým zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby nepoklesla produktivita jeho práce.
...
Osvietenský absolutizmus a jeho reformy
Na Slovensku sa režim osvietenského absolutizmu uplatňoval za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Základnou myšlienkou osvietenského absolutizmu bola predstava, že panovník je povolaný riešiť všetky otázky spoločenského a hospodárskeho pokroku. Spoločnosti mal byť tento pokrok udeľovaný zhora v miere a formách, aké panovník uznal za vhodné. Dialo sa tak spravidla vo všeobecne záväzných právnych normách. Hospodárske a sociálne reformy bolo nevyhnutné v Uhorsku začať riešiť najmä po tom, ako v sedemročnej vojne habsburská dynastia definitívne stratila Sliezsko. Reformy boli dôležité jednak preto, pretože sa neustále zväčšovali disproporcie medzi Uhorskom a západnými časťami monarchie a taktiež finančný prínos Uhorska do ríšskej pokladnice bol v porovnaní s existujúcimi možnosťami stále veľmi nízky...
1. Konkrétne reformy
Vo všeobecnosti sa osvietenské reformy začali presadzovať od šesťdesiatych rokov 18. Storočia. Reformná činnosť Márie Terézie mala prekonať hospodárske a mocenské zaostávanie ríše. Dané reformy však nemali rovnomerný priebeh vo všetkých častiach monarchie. Konkrétne reformy Márie Terézie a Jozefa II. sa týkali jednak : štátnej správy, súdnictva, sociálnych pomerov, cirkevných záležitostí, školstva, armády, postavenia úradníctva, policajného systému a cenzúry.
2.1 Urbariálne reformy a zrušenie nevoľníctva
S novou právnou úpravou pozemkovo- vrchnostenských a poddanských pomerov začala vláda Márie Terézie tzv. tereziánskou urbárskou reguláciou, ktorou sa jednotne v celo-krajinskom meradle určili poddanské povinnosti a upravili sa tak poddanské pomery a vzťahy medzi zemepánmi a poddanými.
Cieľom urbárskej regulácie bolo predovšetkým zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby nepoklesla produktivita jeho práce.
...