Seminárna práca: Empatia a možnosti jej rozvoja

1 Úvod:

Výraz empatia pochádza zo starogréčtiny, kde v pôvodnom význame znamená silnú emóciu, vášeň. Je obmenou slova „pátos“, ktoré bolo používané na vyjadrenie nešťastia choroby, alebo utrpenia. Výraz empatia sa vedeckým pojmom stal až v roku 1897, kedy ho totiž známy profesor psychológie B. Titchener použil pri preklade diela Theodora Lippsa, na pretlmočenie výrazu Einfühlung – vcítenie. O význame tohto pojmu vzniklo už veľa rôznorodých teórií, a preto je zrejmé, že bežný výraz vcítenia už nedokáže odzrkadľovať celkový význam slova empatia.

„ Empatizovať znamená vidieť očami druhého človeka, počuť ušami druhého človeka a cítiť jeho srdcom.“

(Alfred Adler, In: Buda , 1988, s.27) Podľa tohto citátu je empatia schopnosť osobnosti, pri ktorej sa dokážeme vžiť do situácie iného človeka. Samotný moment vžívania sa však ešte nerovná empatii, tou sa stáva iba vtedy, keď súvislosti, ktoré sme pochopili v druhom človeku, vedome spracujeme, a pre vlastnú potrebu pomenujeme. Aby empatia naozaj odzrkadľovala zážitky druhého človeka, musia v popredí stáť emócie, a nie racionálne hľadiská. Vcítenie sa vo všeobecnosti odohráva medzi dvoma ľuďmi, hoci jedinec sa dokáže dostať do empatického vzťahu aj s viacerými osobami. Bezprostredná komunikácia je však nevyhnutná, osoby sa musia navzájom vidieť a počuť....