Vypracované otázky: Vypracované otázky ku skúške z Anorganickej chémie 1
Zobraziť detaily | Obľúbený
Záverečná skúška z Anorganickej chémie - 1.ročník. Vypracované otázky, ktoré sú v požiadavkách na skúšku.
1. Atóm, molekula, ión, prvok, zlúčenina.
Atóm je elektricky neutrálna častica pozostávajúca z jedného kladne nabitého atómového jadra a záporne nabitého elektrónového obalu
Molekula – je elektricky neutrálna častica zložená zo známeho počtu vzájomne viazaných atómov
Ión je jednojadrová alebo viacjadrová elektricky nabitá častica
Prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protonovým číslom
Zlúčenina je látka definovaného zloženia nezávislého od spôsobu prípravy, zložená z navzájom viazaných atómov viacerých prvkov
2. Chemické sústavy, vyjadrovanie zloženia chemických sústav.
Chemické sútavy - čisté chemické látky a ich zmesi
Homogénne sústavy – majú v každej časti rovnaké makroskopické vlastnosti (zloženie, hustota a farebnosť, skupinský stav) alebo sa tieto vlastnosti menia spojite
Roztok – homogénna kvapalná alebo tuhá sústava zložená z viacerých chemických látok, ktorej zloženie sa môže v istom intervale plynule meniť.
Rozpúšťadlo – látka, ktorá je v nadbytku oproti ostatným látkam
Heterogénna sústava – sústava pozostáva z viacerých fáz (homogénne časti sústavy)
Skupinský stav – prvkov, zlúčnín a zmesií sa vyznačuje symbolmi:
g- gaseus, plyn, l – liquidus, kvapalina, s – solidus, tuhá látka, aq – látka je rozpustená vo vode, solv. – látka rozpustená v inom rozpúšťadle Množstvo chemickej látky a zloženie sústavy
Látkové množstvo označuje n, jednotkou je 1 mol. Jeden mol každej chemickej látky obsahuje rovnaký počet jednotiek tejto látky. Avogadrova konštata NA = 6,022.1023
Mólová hmotnosť – hmotnosť jedného mólu látky L, označuje sa symbolom M(L) a vyjadruje sa g.mol-1 Vzťah medzi hmotnosťou chemickej látky a jej látkovým množstvom n(L)
M(L) = M(L) . n(L)
3. Zloženie a štruktúra atómu; Schrödingerova rovnica, kvantové čísla, atómové orbitály.
Atómy predstavujú mikrosystémy so zložitou vnútornou štruktúrou, ktorá pozostáva zo základných častíc. Tieto častice sa zúčastňujú výstavby atómov všetkých chemických prvkov. Častice atómov → protón, neutrón, elektrón. Atómové jadro je tvorené protónmi a neutrónmi.
Schrödingerova rovniaca – základná rovnica kvantovej mechaniky. Formuluje sa Ĥψ = Eψ
Ĥ je tzv. Hamiltonov operátor – predstavuje všeobecnú formu kinetickej a potenciálnej energie systému. Táto reakcia sa číta: pôsobenie operátora Ĥ na funkciu ψ dáva súčin tejto funkcie a celkovej energie E.
Kvantové čísla – n – hlavné kvantové číslo – je hlavnou mierou energie elektrónu v častici, čím v danej častici má funkcia ψ väčšie číslo n, tým je energia elektrónu vyššia (menej záporná), l – vedľajšie (orbiátové) kvantové číslo, je mierou orbitálového momentu hybnosti elektrónu a pre viacelektrónové častice aj energie elektrónu. Čílo l určuje tiež „tvar“ orbitálu, ml – je magnetické kvantové číslo, určuje možné hodnoty priemetu vektora orbitálového momentu hybnosti do smeru vonkajšieho poľa, ms – je mierou vnútorného momentu hybnosti nazývaného spi. (magnetické spinové kvantové číslo)
...
1. Atóm, molekula, ión, prvok, zlúčenina.
Atóm je elektricky neutrálna častica pozostávajúca z jedného kladne nabitého atómového jadra a záporne nabitého elektrónového obalu
Molekula – je elektricky neutrálna častica zložená zo známeho počtu vzájomne viazaných atómov
Ión je jednojadrová alebo viacjadrová elektricky nabitá častica
Prvok je látka zložená z atómov s rovnakým protonovým číslom
Zlúčenina je látka definovaného zloženia nezávislého od spôsobu prípravy, zložená z navzájom viazaných atómov viacerých prvkov
2. Chemické sústavy, vyjadrovanie zloženia chemických sústav.
Chemické sútavy - čisté chemické látky a ich zmesi
Homogénne sústavy – majú v každej časti rovnaké makroskopické vlastnosti (zloženie, hustota a farebnosť, skupinský stav) alebo sa tieto vlastnosti menia spojite
Roztok – homogénna kvapalná alebo tuhá sústava zložená z viacerých chemických látok, ktorej zloženie sa môže v istom intervale plynule meniť.
Rozpúšťadlo – látka, ktorá je v nadbytku oproti ostatným látkam
Heterogénna sústava – sústava pozostáva z viacerých fáz (homogénne časti sústavy)
Skupinský stav – prvkov, zlúčnín a zmesií sa vyznačuje symbolmi:
g- gaseus, plyn, l – liquidus, kvapalina, s – solidus, tuhá látka, aq – látka je rozpustená vo vode, solv. – látka rozpustená v inom rozpúšťadle Množstvo chemickej látky a zloženie sústavy
Látkové množstvo označuje n, jednotkou je 1 mol. Jeden mol každej chemickej látky obsahuje rovnaký počet jednotiek tejto látky. Avogadrova konštata NA = 6,022.1023
Mólová hmotnosť – hmotnosť jedného mólu látky L, označuje sa symbolom M(L) a vyjadruje sa g.mol-1 Vzťah medzi hmotnosťou chemickej látky a jej látkovým množstvom n(L)
M(L) = M(L) . n(L)
3. Zloženie a štruktúra atómu; Schrödingerova rovnica, kvantové čísla, atómové orbitály.
Atómy predstavujú mikrosystémy so zložitou vnútornou štruktúrou, ktorá pozostáva zo základných častíc. Tieto častice sa zúčastňujú výstavby atómov všetkých chemických prvkov. Častice atómov → protón, neutrón, elektrón. Atómové jadro je tvorené protónmi a neutrónmi.
Schrödingerova rovniaca – základná rovnica kvantovej mechaniky. Formuluje sa Ĥψ = Eψ
Ĥ je tzv. Hamiltonov operátor – predstavuje všeobecnú formu kinetickej a potenciálnej energie systému. Táto reakcia sa číta: pôsobenie operátora Ĥ na funkciu ψ dáva súčin tejto funkcie a celkovej energie E.
Kvantové čísla – n – hlavné kvantové číslo – je hlavnou mierou energie elektrónu v častici, čím v danej častici má funkcia ψ väčšie číslo n, tým je energia elektrónu vyššia (menej záporná), l – vedľajšie (orbiátové) kvantové číslo, je mierou orbitálového momentu hybnosti elektrónu a pre viacelektrónové častice aj energie elektrónu. Čílo l určuje tiež „tvar“ orbitálu, ml – je magnetické kvantové číslo, určuje možné hodnoty priemetu vektora orbitálového momentu hybnosti do smeru vonkajšieho poľa, ms – je mierou vnútorného momentu hybnosti nazývaného spi. (magnetické spinové kvantové číslo)
...