Vypracované otázky: Pracovné právo I. - vypracované otázky ku skúške
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:92,0 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Právnická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Právo
- Predmet:Pracovné právo
- Autor:Pravnik85
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:31 strán
- Zobrazené:2 049 x
- Stiahnuté:27 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:45672
- Posledna úprava:23.02.2015
1. Pojem, predmet a systém pracovného práva
Pojem
Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku SR. Ide o odvetvie práva ako súbor právnych noriem, ktoré upravuje vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce /upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce závislou prácou za mzdu/.
Práca ako výrobný faktor slúži na pokrytie/uspokojenie telesných a duševných potrieb človeka.
Predmet
Centrálnym pojmom, ku kt. sa viaže predmet prac,p. je ľudská práca.
Pre posúdenie práce ako predmetu pracovného práva je rozhodujúce, či v príslušnej spoločnosti a jej hospodárskom živote sa určité správanie fyzickej osoby hodnotí ako práca.
Predmetom pracovného pomeru je práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti. Práca, ktorá je predmetom pracovného práva nekončí jednorazovou výmenou pracovného výkonu zamestnanca za mzdu, ale povinnosti i práva účastníkov zásadne trvajú tak dlho, kým nedôjde k skončeniu pracovného pomeru.
Predmet pracovného práva nesúvisí len so samou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti. K tomu aby bola práca právne spôsobilým predmetom pracovného práva, musí spĺňať určité právne charakteristiky.
Právne spôsobilým predmetom pracovného práva je práca:
- ľudská - práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti.
- slobodná - práca vykonávaná v pracovnom pomere musí byť slobodnou prácou, vykonávanou na princípe dobrovoľnosti - zásada zmluvnosti, t.j. zamestnanec si vyberá budúceho zamestnávateľa, slobodne vykonáva svoju prácu, resp. zamestnanec je oprávnený kedykoľvek skončiť pracovný pomer, (slobodný charakter výkonu práce sa prejavuje prostredníctvom zásady zmluvnosti)
- závislá - osobná závislosť zamestnanca, ktorý vykonáva prácu za mzdu alebo odmenu,
- hospodárska/ekonomická závislosť zamestnanca sa prejavuje, že zamestnanec nevykonáva prácu za účelom zisku, ale za účelom dosiahnutia zárobku, mzdy, platu. Je to práca vykonávaná pre iného podľa jeho pokynov, na jeho účet, v rámci jeho dispozičného oprávnenia.
- nesamostatná - výsledok práce zamestnanca sa stáva vlastníctvom zamestnávateľa, ktorý má právo na pracovný výkon zamestnanca ale aj na privlastnenie si výsledkov pracovného výkonu zamestnanca.
- námedzná - zamestnanec pracuje pre iného, nie pre seba, dáva zamestnávateľovi k dispozícii svoju pracovnú silu za odmenu, aby ju tento využil predovšetkým vo svoj prospech.
- odplatná - zamestnávateľ je povinný platiť odmenu za vykonanú prácu a to formou mzdy alebo platu. Odplatnosť výkonu práce vyjadruje tzv. majetkovú stránku.
- vykonaná pre iného - práca ako právne spôsobilý predmet pracovného práva musí byť vykonávaná pre iného. ZP pripúšťa pracovný pomer medzi rodičmi a deťmi, ako aj medzi manželmi, treba však rozlišovať výkon práce detí od výkonu práce, keď rodič vystupuje v právnej pozícii zamestnávateľa alebo naopak.
- ktorú zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva osobne - zamestnanec sa v pracovnoprávnom vzťahu nemôže dať zastúpiť, prácu ktorú si so zamestnávateľom dohodne, je viazaná výlučne na jeho osobu.
Pojem
Pracovné právo je samostatným právnym odvetvím právneho poriadku SR. Ide o odvetvie práva ako súbor právnych noriem, ktoré upravuje vzťahy medzi ľuďmi pri uskutočňovaní ľudskej práce /upravuje spoločenské vzťahy vznikajúce závislou prácou za mzdu/.
Práca ako výrobný faktor slúži na pokrytie/uspokojenie telesných a duševných potrieb človeka.
Predmet
Centrálnym pojmom, ku kt. sa viaže predmet prac,p. je ľudská práca.
Pre posúdenie práce ako predmetu pracovného práva je rozhodujúce, či v príslušnej spoločnosti a jej hospodárskom živote sa určité správanie fyzickej osoby hodnotí ako práca.
Predmetom pracovného pomeru je práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti. Práca, ktorá je predmetom pracovného práva nekončí jednorazovou výmenou pracovného výkonu zamestnanca za mzdu, ale povinnosti i práva účastníkov zásadne trvajú tak dlho, kým nedôjde k skončeniu pracovného pomeru.
Predmet pracovného práva nesúvisí len so samou prácou, ale aj so vzťahmi medzi ľuďmi týkajúcimi sa pracovnej činnosti. K tomu aby bola práca právne spôsobilým predmetom pracovného práva, musí spĺňať určité právne charakteristiky.
Právne spôsobilým predmetom pracovného práva je práca:
- ľudská - práca ako ľudská činnosť, nie výsledok ľudskej činnosti.
- slobodná - práca vykonávaná v pracovnom pomere musí byť slobodnou prácou, vykonávanou na princípe dobrovoľnosti - zásada zmluvnosti, t.j. zamestnanec si vyberá budúceho zamestnávateľa, slobodne vykonáva svoju prácu, resp. zamestnanec je oprávnený kedykoľvek skončiť pracovný pomer, (slobodný charakter výkonu práce sa prejavuje prostredníctvom zásady zmluvnosti)
- závislá - osobná závislosť zamestnanca, ktorý vykonáva prácu za mzdu alebo odmenu,
- hospodárska/ekonomická závislosť zamestnanca sa prejavuje, že zamestnanec nevykonáva prácu za účelom zisku, ale za účelom dosiahnutia zárobku, mzdy, platu. Je to práca vykonávaná pre iného podľa jeho pokynov, na jeho účet, v rámci jeho dispozičného oprávnenia.
- nesamostatná - výsledok práce zamestnanca sa stáva vlastníctvom zamestnávateľa, ktorý má právo na pracovný výkon zamestnanca ale aj na privlastnenie si výsledkov pracovného výkonu zamestnanca.
- námedzná - zamestnanec pracuje pre iného, nie pre seba, dáva zamestnávateľovi k dispozícii svoju pracovnú silu za odmenu, aby ju tento využil predovšetkým vo svoj prospech.
- odplatná - zamestnávateľ je povinný platiť odmenu za vykonanú prácu a to formou mzdy alebo platu. Odplatnosť výkonu práce vyjadruje tzv. majetkovú stránku.
- vykonaná pre iného - práca ako právne spôsobilý predmet pracovného práva musí byť vykonávaná pre iného. ZP pripúšťa pracovný pomer medzi rodičmi a deťmi, ako aj medzi manželmi, treba však rozlišovať výkon práce detí od výkonu práce, keď rodič vystupuje v právnej pozícii zamestnávateľa alebo naopak.
- ktorú zamestnanec pre zamestnávateľa vykonáva osobne - zamestnanec sa v pracovnoprávnom vzťahu nemôže dať zastúpiť, prácu ktorú si so zamestnávateľom dohodne, je viazaná výlučne na jeho osobu.