Seminárna práca: Právo na život - trest smrti sa zakazuje
Zobraziť detaily | Obľúbený
Právo na život patrí medzi osobné práva a slobody. Je najzákladnejším ľudským právom, od ktorého sa odvíjajú všetky ľudské práva. Je najzákladnejším ľudským právom, lebo len keď ho uznáme a budeme chrániť, stáva sa reálnou aj ochrana iných práv a slobôd, ktoré by inak zostali len ideovými abstrakciami. V posledných rokoch je toto základné ľudské právo veľmi porušované, a to rôznymi spôsobmi: teroristické útoky, vraždy, genocídy, vojny. Táto seminárna práca je taktiež zameraná na trest smrti. Diskutabilná však nie je len samotná podstata, ale aj najvhodnejší prístup pri hľadaní odpovede na ťažko riešiteľnú otázku, či trest smrti je najvhodnejšou formou potrestania zločincov.
Diskusia a vnímanie trestu smrti má niekoľko rovín, na ktorých sa odohráva - politickú, ekonomickú, ideologickú (náboženskú) a hlavne morálnu. Trest smrti je témou, ktorá je častým lákadlom pre politikov na zbieranie voličskej priazne. Z ideologického hľadiska sa zvyknú spájať s trestom smrti niektoré skupiny, napr. Republikánska strana v Spojených štátoch amerických, na Slovensku sa trest smrti a aktivity na jeho znovuzavedenie spájajú najviac s národnými stranami, konkrétne so Slovenskou národnou stranou a v Česku s Republikánskou stranou. Morálne hľadisko rozdeľuje chápanie trestu smrti najviac, ide totiž o rovinu cítenia a vnímania.
Zástancovia i odporcovia trestu smrti môžu patriť do ktorejkoľvek ekonomickej vrstvy obyvateľstva. Zástancovia považujú trest smrti za legitímny nástroj štátu a moci na uplatňovanie práva a poriadku, ako aj za nástroj na potrestanie zločincov, ktorí sa dopustili ťažkých zločinov. Odporcovia trest smrti odsudzujú a považujú ho za vraždu, pričom nelegitímnosť vlád na výkon takéhoto druhu trestu podporujú argumentmi typu „každý má právo na život“. Rozpoltenosť názorov na trest smrti sa nedá jednoducho vysvetliť tým či oným vplyvom, pretože tak odporcovia ako i zástancovia trestu smrti môžu disponovať rôznymi druhmi politických názorov a ideologických vzorov, vyznávať rôzne viery a k ľudskému životu sa stavať podľa svojich morálnych zásad.
Diskusia a vnímanie trestu smrti má niekoľko rovín, na ktorých sa odohráva - politickú, ekonomickú, ideologickú (náboženskú) a hlavne morálnu. Trest smrti je témou, ktorá je častým lákadlom pre politikov na zbieranie voličskej priazne. Z ideologického hľadiska sa zvyknú spájať s trestom smrti niektoré skupiny, napr. Republikánska strana v Spojených štátoch amerických, na Slovensku sa trest smrti a aktivity na jeho znovuzavedenie spájajú najviac s národnými stranami, konkrétne so Slovenskou národnou stranou a v Česku s Republikánskou stranou. Morálne hľadisko rozdeľuje chápanie trestu smrti najviac, ide totiž o rovinu cítenia a vnímania.
Zástancovia i odporcovia trestu smrti môžu patriť do ktorejkoľvek ekonomickej vrstvy obyvateľstva. Zástancovia považujú trest smrti za legitímny nástroj štátu a moci na uplatňovanie práva a poriadku, ako aj za nástroj na potrestanie zločincov, ktorí sa dopustili ťažkých zločinov. Odporcovia trest smrti odsudzujú a považujú ho za vraždu, pričom nelegitímnosť vlád na výkon takéhoto druhu trestu podporujú argumentmi typu „každý má právo na život“. Rozpoltenosť názorov na trest smrti sa nedá jednoducho vysvetliť tým či oným vplyvom, pretože tak odporcovia ako i zástancovia trestu smrti môžu disponovať rôznymi druhmi politických názorov a ideologických vzorov, vyznávať rôzne viery a k ľudskému životu sa stavať podľa svojich morálnych zásad.