Semestrálna práca: Patofyziológia cievnej mozgovej príhody
Zobraziť detaily | Obľúbený
1.Úvod
1.1 História cievnej mozgovej príhody (CMP)
Prvá zmienka o CMP pochádza z obdobia starovekého Grécka od Hippokrata. Tento nazval danú poruchu, ako apoplexia (mŕtvica) (Nall, 2018). Vychádzal z jeho teórie štyroch telesných štiav. Hippokrates správne odhalil, že ide o stagnáciu krvi z rôznych príčin, predpokladal, že je to často v dôsledku jej prebytku (plethora) (Allen, 1699).
Galén akceptoval Hippokratovo učenie a pokračoval v jeho zdokonaľovaní. Veril, že apoplexia je spôsobená hocičím, interferujúcim s tokom „životného ducha“ (krvi zmiešanej so vzduchom) do mozgu (Thomas, 1907).
Galénová teória bola akceptovaná celé storočia s rôznymi obmenami. Postupne sa do popredia dostával názor, že za stagnáciu krvi môže jej prebytok. Z tohto dôvodu sa rozvinula terapia, ktorá je v anglickej literatúre známa, ako bloodletting (terapeutické odobratie určitej časti krvi). Táto metóda sa rozvíjala a zdokonaľovala aj vďaka Harveyho objavu krvného obehu (Robinson 1732).
Samozrejme sa na pozadí rozvíjali rôzne ďalšie teórie, niektoré odôvodňovali vznik cievnej mozgovej príhody nadpozemskými príčinami, iné hovorili napríklad, že obštrukcia je spôsobená zjedením veľkého množstva ťažko stráviteľného jedla. Následne sa vyvíjali terapeutické metódy, ako zvracanie, alebo klystír (Tanner 1854).
...
1.1 História cievnej mozgovej príhody (CMP)
Prvá zmienka o CMP pochádza z obdobia starovekého Grécka od Hippokrata. Tento nazval danú poruchu, ako apoplexia (mŕtvica) (Nall, 2018). Vychádzal z jeho teórie štyroch telesných štiav. Hippokrates správne odhalil, že ide o stagnáciu krvi z rôznych príčin, predpokladal, že je to často v dôsledku jej prebytku (plethora) (Allen, 1699).
Galén akceptoval Hippokratovo učenie a pokračoval v jeho zdokonaľovaní. Veril, že apoplexia je spôsobená hocičím, interferujúcim s tokom „životného ducha“ (krvi zmiešanej so vzduchom) do mozgu (Thomas, 1907).
Galénová teória bola akceptovaná celé storočia s rôznymi obmenami. Postupne sa do popredia dostával názor, že za stagnáciu krvi môže jej prebytok. Z tohto dôvodu sa rozvinula terapia, ktorá je v anglickej literatúre známa, ako bloodletting (terapeutické odobratie určitej časti krvi). Táto metóda sa rozvíjala a zdokonaľovala aj vďaka Harveyho objavu krvného obehu (Robinson 1732).
Samozrejme sa na pozadí rozvíjali rôzne ďalšie teórie, niektoré odôvodňovali vznik cievnej mozgovej príhody nadpozemskými príčinami, iné hovorili napríklad, že obštrukcia je spôsobená zjedením veľkého množstva ťažko stráviteľného jedla. Následne sa vyvíjali terapeutické metódy, ako zvracanie, alebo klystír (Tanner 1854).
...