Seminárna práca: Francúzka realistická literatúra

Začiatkom 19.storočia bola spoločnosť pevne v rukách buržoázie. Z buržoáznej revolúcie sa zrodilo nové zriadenie. Ekonomické, ľudské, morálne a citové vzťahy sa úplne zmenili. Pred umením stála úloha zobraziť túto skutočnosť. Pohľad na jednotlivé zložky spoločnosti, ako sa oň snažili osvietenci, už nestačil. Bolo treba zachytiť celok spoločnosti, ukázať ľudí v nových vzájomných vzťahoch, v chaose búrlivo sa rozvíjajúceho života, nájsť jeho skryté vzpruhy. Takýto veľkorysý pohľad na spoločnosť prináša kritický realizmus.
Realizmus je umelecký smer, ktorý uprednostňuje racionálne poznávanie sveta na úkor citov. Ovplyvnený bol filozofiou pozitivizmu francúzskeho filozofa Augusta Compta. Pozitivizmus zdôrazňoval objektívne poznanie skutočnosti, pričom za skutočné považoval len to, čo sa dá overiť zmyslami, skúsenosťou, alebo dokázať nejakým experimentom. Základ tvorí snaha o objektívne zobrazenie skutočnosti reálneho života, ľudských vzťahov a charakterov. Typickou postavou je človek jednoduchý, ktorý sa za akúkoľvek cenu snaží dostať medzi vyššiu spoločnosť. Typickými postavami sú aj príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, ktorí často krát upadajú materiálne a morálne. Človek je chápaný ako produkt a neoddeliteľná súčasť spoločenského prostredia. Realizmus sa vyznačuje kritickým postojom k spoločnosti a systému, ale nenachádza riešenie a východisko týchto problémov. Prevažuje epika (próza), najviac rozvíjajúcimi sa žánrami sú romány, novely a poviedky. Romány ako dlhšie epické útvary so zmyslom pre opisnosť a detail.