Semestrálna práca: Dramatické udalosti - Obraz 1. a 2. Svetovej vojny v Slovenskej a Českej literatúre
Zobraziť detaily | Obľúbený
2. Obraz 1. svetovej vojny v svetovej literatúre
Prvá svetová vojna prerušila obdobie rozvoja, nastalo obdobie strachu, kedy sa ľudia báli o svoj život a z jedného dňa na druhý strácali ideály a vieru v spravodlivú a lepšiu spoločnosť. Toto obdobie nezostalo nepovšimnuté ani u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie v danom období. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť. Varujú ľudstvo pred ničivosťou vojny, pred množstvom zbytočných obetí. Vyjadrovali svoje pocity a názory. Patrili k stratenej generácii. K autorom, ktorí ako mladí ľudia zažili na vlastnej koži hrôzy prvej svetovej vojny a v dielach sa k nej vracajú. Podarí sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, lenže strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier pre nich nie je vyslobodením, nevedia sa pozerať na život ako obyčajní ľudia, sú poznačení vojnou. „Vy všetci ste stratená generácia.“ - Gertrúda Steinová.
Obraz vojny v diele nie je ani tak na to aby zastrašoval citlivé vedomie človeka, ale skôr na to, aby toto vedomie sformoval a upevnil v zápase za skutočnú ľudskosť v medziľudských vzťahov. Medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov patria Ernest Hemingway a Erich Maria Remarque. „Tragické príbehy z vojny stvárňoval vo veľkej časti svojho diela nemecký spisovateľ Erich Maria Remarque. Pretože zachytával skutočnosť v obnaženej podobe, hodnotilo sa jeho dielo často ako prejav naturalizmu.“ (1) Remarque bol jedným z tých, ktorí hneď po vychodení školy išli na vojnu a dva roky prežil v zákopoch. Po vojne vystriedal množstvo rozličných zamestnaní. Svetový úspech dosiahol románom Na západe nič nového (v origináli Im Westen nichts Neues vyšiel v roku 1929). V tomto románe vyjadril všetko, čo prežil a čo si myslí: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú - poznačila vojna - i keď unikla jej granátom.“ (2)
Prvá svetová vojna prerušila obdobie rozvoja, nastalo obdobie strachu, kedy sa ľudia báli o svoj život a z jedného dňa na druhý strácali ideály a vieru v spravodlivú a lepšiu spoločnosť. Toto obdobie nezostalo nepovšimnuté ani u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie v danom období. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť. Varujú ľudstvo pred ničivosťou vojny, pred množstvom zbytočných obetí. Vyjadrovali svoje pocity a názory. Patrili k stratenej generácii. K autorom, ktorí ako mladí ľudia zažili na vlastnej koži hrôzy prvej svetovej vojny a v dielach sa k nej vracajú. Podarí sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, lenže strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier pre nich nie je vyslobodením, nevedia sa pozerať na život ako obyčajní ľudia, sú poznačení vojnou. „Vy všetci ste stratená generácia.“ - Gertrúda Steinová.
Obraz vojny v diele nie je ani tak na to aby zastrašoval citlivé vedomie človeka, ale skôr na to, aby toto vedomie sformoval a upevnil v zápase za skutočnú ľudskosť v medziľudských vzťahov. Medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov patria Ernest Hemingway a Erich Maria Remarque. „Tragické príbehy z vojny stvárňoval vo veľkej časti svojho diela nemecký spisovateľ Erich Maria Remarque. Pretože zachytával skutočnosť v obnaženej podobe, hodnotilo sa jeho dielo často ako prejav naturalizmu.“ (1) Remarque bol jedným z tých, ktorí hneď po vychodení školy išli na vojnu a dva roky prežil v zákopoch. Po vojne vystriedal množstvo rozličných zamestnaní. Svetový úspech dosiahol románom Na západe nič nového (v origináli Im Westen nichts Neues vyšiel v roku 1929). V tomto románe vyjadril všetko, čo prežil a čo si myslí: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú - poznačila vojna - i keď unikla jej granátom.“ (2)