Mentálna retardácia je vrodené alebo v prvých rokoch života získané zaostávanie vo
vývoji osobnosti s najväčším postihnutím v oblasti intelektu. Charakter poruchy je globálny,
to znamená, že sú postihnuté viac alebo menej všetky psychické funkcie.
J.Kafka a kol.,1993
Slovo „retardácia“ znamená zdržanie, oneskorenie, spomalenie, čo je atribútom vývinovej
poruchy pri mentálnej retardácii. Vo všeobecnosti sa mentálna retardácia chápe ako narušenie
ontogenetického vývinu v oblasti intelektových funkcií, učenia a v sociálnom vývine.
Všeobecne sa kladie dôraz na podpriemerný vývin všeobecnej inteligencie, pričom
inteligenčný kvocient sa v súvislosti s mentálnou retardáciou nechápe ako už nemenné
a dané, ale len ako vyjadrenie aktuálneho stavu inteligencie. Ide o dynamický proces, ktorý
môže byť mnohými vnútornými i vonkajšími faktormi modifikovaný.
Zastúpenie mentálne retardovaných osôb v populácii je 3-4%.