Správanie vo všeobecnosti môžeme definovať ako akýkoľvek prejav živého organizmu, ktorý je pozorovateľný navonok, je to všetko, čo človek hovorí alebo robí. To konanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky prijatými normami a pravidlami sa označuje ako problémové. P. Říčan definuje poruchy správania ako opakujúci sa a trvalý vzorec disociálneho, agresívneho a vzdorovitého správania- krádeže, bitky, krutosť voči ľuďom a zvieratám, opakované klamstvá, záškolástvo, úteky z domu,.. Existujú rôzne klasifikácie porúch správania.
Podľa metodického materiálu ŠPÚ sú poruchy rozdelené na 2 skupiny • Špecifické poruchy správania, ktorých prvotnou príčinou sú drobné poškodenia neurologického charakteru, resp. biochemické zmeny CNS ( poruchy emocionálneho vývinu, motoricko-precepčnej oblasti, ADHD) • Poruchy správania zapríčinené nevhodnými výchovnými vplyvmi, kt.sa prejavujú nedostatočne utvorenými spôsobilosťami, návykmi, asociálnym, až antisociálnym správaním jedinca.