Jedným z najdôležitejších prejavov demokratickej spoločnosti je miera tolerancie k menšinám. Jednou z menšín, ktorá sa vyskytuje v každej spoločnosti, sú homosexuálne orientovaní ľudia. Renomované výskumy uvádzajú, že na svete sú asi 4 % inak sexuálne orientovaných jedincov. Ak vychádzame z toho, že na našej planéte žije vyše 6 miliárd ľudí, homosexuálne orientovaných žien a mužov žije na Zemi okolo 240 miliónov.
Na rozdiel od pedofílie homosexualita nie je chorobou, poruchou ani úchylkou, je to odlišný životný štýl, ktorý sa zatiaľ v našej v tomto smere netolerantnej spoločnosti, bohužiaľ, neteší zďaleka takým výhodám ako heterosexuálne vzťahy.
Tabuizovanie témy homosexuality, s ktorou sme sa stretávali v minulosti, ale ktoré pretrváva až doposiaľ, vedie k neznalosti heterosexuálnej väčšiny, resp. k skresleným názorom, čím sa len posilňuje negatívny postoj spoločnosti k tejto skupine občanov. Homosexuálna menšina je tak nútená žiť s nezmyselným pocitom strachu a viny za niečo, za čo nemôže.
Názory ľudí na homosexuálov sa líšia, čo sa týka ich postoja, populáciu môžeme rozdeliť na dve skupiny. Jedna skupina homosexualitu označuje za „chorobu“ a druhá skupina sa riadi heslom „Ži a nechaj žiť:“ V podstate ide o to, že je to subjektívny názor každého z jedincov, preto to vždy bola a bude veľmi chúlostivá a diskutabilná téma.