V koncepcií klasických ekonómov sa ekonómia považovala za vedu, ktorej predmetom skúmania je bohatstvo. Klasický ekonómovia stotožňujú bohatstvo s hmotnými statkami. Druhý typ definície predmetu skúmania ekonomickej vedy vymedzili neoklasickí ekonómovia. Zamerali sa na širšie poňatie bohatstva: za bohatstvo považujú všetko to, čo je pre človeka užitočné. Miesto kde sa uskutočňujú výmeny a kde sa overuje (verifikuje) hodnota statkov, je trh. V realite však existujú aj také ekonomiky, kde všetky výmeny neprechádzajú trhom. Preto tretí typ vymedzenia predmetu ekonomickej vedy je naďalej spojený s ideou užitočnosti, prekračuje však úzke poňatie trhu.
Ekonómia sa definuje ako veda, ktorá skúma spôsob, akým jednotlivci, skupiny a celá spoločnosť využíva vzácne zdroje, za účelom čo najlepšieho uspokojenia ich potrieb.