Predmetom religionistiky sú náboženské javy vo všetkých možných podobách. Nie je ním však náboženstvo ako také, pretože náboženstvo ako také, tzn. náboženstvo ako abstraktný a všeobecný pojem reálne neexistuje, existujú „len“, jednotlivé náboženstvá (judaizmus, buddhizmus, kresťanstvo atď. - a tu by sa tiež dalo diskutovať o tom, či sa druhový pojem náboženstva, ktorý vznikol mimochodom v Európe v 18. storočí, hodí na označenie toho, čo napr. buddhizmus nazýva dharmou apod.). Religionistika teda skúma rôzne náboženské predstavy, javy, formy, skutočnosti, symboly a nakoniec aj celé náboženské systémy, t.j. jednotlivé konkrétne náboženstvá v ich dejinnej mnohosti, tzn. v tom konkrétnom historickom, kultúrnom a myšlienkovom kontexte, v akom sa vyskytujú, tzn. že náboženstvom sa zaoberá z hľadiska kultúrno-historického.