Korene účtovníctva siahajú až do staroveku. Táto disciplína sa rozvíjala postupne s vývojom ľudstva.
Už aj v dávnych dobách potrebovali ľudia vedieť čo majú a ešte čo potrebujú na prežitie. Vtedy ešte tieto záznamy boli na primitívnej úrovni, napríklad robili zárezy do stromov, kameňov a podobne. Neskôr objavovali vrúbkovanie a uzlovanie. Na vrúbkovanie sa používali drevené palice, do ktorých sa robili vrúbky. Súčet týchto vrúbkov znamenal veľkosť dlhu. Obchodník mal takéto palice pre každého zákazníka osobitne. Keď dlžník zaplatil dlh obchodník odrezal vrúbkovanú časť. Aby aj dlžník mal prehľad o dlh, drevenú palicu odrezali na dve časti. Jednu časť dostal dlžník, a druhá časť zostala u veriteľa.
V starovekom Ríme sa na zaznamenávanie používali knihy účtov, záznamové hárky. Prvá tlačená kniha, ktorá sa zaoberala podvojnou sústavou účtovníctva, vyšla v roku 1494 v Benátkach pod názvom Summa de Arithmetica, Geometria, Proportioni et Proportionalita. Autorom bol talianský mních Luca Pacioli.
Od čias L. Pacioliho sa účtovníctvo vyvíjalo a menilo svoju formu a obsah. Jeho úloha a ciele závisia vždy od požiadavky doby, v ktorej sa ľudstvo práve nachádza.
Účtovníctvo sa vedie preto, aby bol poriadok v evidencii majetku a zdrojov jeho krytia, bez ohľadu na to, či ide o obchodnú spoločnosť, štátny podnik alebo individuálneho podnikateľa.