Človek celé tisícročia žil v prírode tak, že len nepatrne narúšal svojimi niektorými činnosťami rovnováhu prírody. Výraznejšie lokálne narúšania tejto rovnováhy začali ťažbou rúd a ich spracovaním (Cu, Zn, Au, Ag, Fe). Rozvojom poznania zákonitostí prírody, objavenie parného stroja, a najmä výroba elektrickej energie, výrazne zmenili postavenie človeka v prírode. Zmenil sa jeho hodnotový systém, všetky svoje schopnosti venuje na uspokojenie neustále narastajúcich potrieb. Sortiment potrieb neustále narastá do šírky, aj do hĺbky nad rámec potrieb k zachovaniu života.
V minulom storočí bolo územie Slovenska pokladané za agrárnu oblasť. Po druhej svetovej vojne sa však vybudoval rozmanitý priemysel (ľahký, ťažký). V povojnových časoch sa sledovala najmä produkcia výroby, takmer minimálna pozornosť sa venovala priemyselným odpadom, bezodpadovým technológiám. Stavaním vysokých komínov s výbornými rozptyľovacími podmienkami, vypúšťaním priemyselných odpadov do povrchových vôd, ukladaním na skládky s možnosťou priesaku, sa lokálne narušenia rovnováhy v prírode zmenili na regionálne, až globálne.