Jedným z hlavných cieľov výchovno-vyučovacej činnosti je aj rozvíjanie tvorivosti, najmä tvorivého myslenia žiakov a študentov. Problematika tvorivosti sa začala skúmať v päťdesiatych rokoch. Zaslúžil sa o to severoamerický psychológ Joy Paul Guilford svojou prednáškou na tému tvorivosť. Sám tiež naznačil smer a metódy výskumu. Odvtedy možno hovoriť o začiatku výskumných poznatkov a aktivít z oblasti tvorivosti. Tvorivosť je vlastne činnosť, ktorej výsledkom sú nové materiálne a duchovné hodnoty. Zelina a Zelinová charakterizujú tvorivosť ako „interakcia subjektu s objektom, pri ktorej subjekt mení okolitý svet, vytvára nové, užitočné a pre subjekt, referenčnú skupinu alebo populáciu významné hodnoty“. Vo svojej podstate je tvorivosť kultúrno - historický jav, pričom má aj psychologickú stránku: osobnostnú a procesuálnu. Dotýka sa však aj mnohých ďalších oblastí ako je napr.: filozofia, logika, história, sociológia, pedagogika, ekonomika, kybernetika a iné.