Prvýkrát opísal alergiu Hippokrates v 5.storočí pred našim letopočtom, v roku 1902 už definovali P.Portier a Ch.Richet termín anafylaxia. V roku 1905 C.von Pirquet použil a ako pojem prvýkrát definoval alergiu ako formu obrannej reakcie a odchýlku od pôvodného stavu. V roku 1923 nazvali A.F.Coca a R.A.Cooke geneticky podmienenú odchýlku, ktorá vyjadruje vrodenú dispozíciu k vzniku alergických ochorení - atopia. Protilátka sprostredkujúca alergickú reakciu - imunoglobulín E bola definovaná kolektívom K.a T. Ishizakovi, H.Bennich a G.Johansson v roku 1967. Pod alergiou sa rozumie od normy sa odlišujúca, zvýšená resp. prehnaná reakcia imunitného systému na určité alergény, ktorá sa získava opakovaným kontaktom s týmito alergénmi. Alergie možno rozdeliť podľa možností prijímania jednotlivých alergénov ako aj podľa zrejmých patologických, čiže chorobných reakcií imunitného systému. Ťažkosti sa vyskytujú tak dlho, kým sú alergény v organizme prítomné. Avšak nie alergén, ale základný typ reakcie určuje nielen časový výskyt symptómov, ale aj druh symptómov, napr. lokálne alebo všeobecné ťažkosti.