Vojna vždy hlboko zasiahne do krajiny a životov ľudí na dlhý čas. Predchádza jej nejaké bezprávie páchané na určitú skupinu ľudí, začína „vojnou slovami“, ktorá môže viesť k vojne so zbraňami plnej násilia, strachu a bolestí. V súčasnom svete sú prítomné jadrové zbrane, ktoré môžu spôsobiť v krajinách a v životoch ľudí nesmierne škody. Vynakladajú sa veľké sumy na výrobu nových zbraní. V našej krajine možno povedať, že žijeme v mieri, slobodne, bez násilia a strachu. Pojem „vojna“ nám však nie je cudzí, hovoríme a počúvame o nej, sme si vedomí že ešte aj dnes útočí na mnohých miestach sveta. Vytvárame si postoje, názory, no väčšina z nás si môže len utvoriť predstavu ako dokáže zasiahnuť do ľudských životov, koľko zla a utrpenia je schopná spôsobiť. Táto skutočnosť je mojím dôvodom výberu témy. V sociálnej náuke Cirkvi je vojna neprípustná a je vždy ťažkým zlom. V prvej kapitole si rozoberieme jej pohľad na vojnu vo všeobecnosti, v druhej kapitole si priblížime postoj sv. Augustína k vojne a v tretej kapitole upriamime pozornosť na postoj k nej pohľadom predchodcu súčasného pápeža Benedikta XVI., velikána s neskrotnou odvahou viery, pápeža Jána Pavla II. Pokúsime sa docieliť jednoznačný a nemenný postoj k neprípustnosti akejkoľvek vojny v sprievode Cirkvi, v ktorej má sociálne učenie popredné miesto.