Koncom 18. storočia skončilo obdobie relatívne pomalého vývoja ľudstva. Išlo o poľnohospodársku civilizáciu, v ktorej zdroj obživy väčšiny obyvateľstva si prevažne zachoval naturálny charakter. V priebehu 16. - 18. storočia vznikali v západnej Európe prvky ďalšej civilizačnej epochy tentoraz mestského typu, ktorú neskôr označili za industrializačnú epochu civilizácie. Bol to výsledok rastu produktivity práce a deľby práce, ktorý bol umožnený pokrokom v poľnohospodárstve, rozvojom obchodu, manufaktúr a kolonializmu, ale aj vznikaním základov vied ako racionálneho obrazu sveta. Vynález kníhtlače a šírenie znalosti čítania a písania (v 14. storočí nebolo čítanie a písanie samozrejmosťou ani u kniežat a grófov) boli dôležitým činiteľom nielen rozširovania nových poznatkov a istej demokratizácie vzdelania, ale aj formovania nových ideových obzorov obracajúcich pozornosť ľudí od vecí božských a posmrtných stále viac k usporiadaniu vecí ľudských a pozemských.