Takzvaná inkská ríša bola vôbec najrozšiahlejším a zaroveň najlepšie organizovaným indiánskym štátom celej predkolumbovej Ameriky. Výraz „inkská ríša“ je ale v zásade nesprávny. Ako „inka“ bol oficiálne titulovaný panovník politického útvaru nazvaného Tahuantinsuyu (štyri diely sveta), respektíve všetci jeho príbuzní, ktorí predstavovali elitu tejto ríše. Oficiálnym jazykom bola kečuánčina a Kečuovia aj dominovali oblasti stredných Ánd. Dodnes sa však vedú spory , či inkovia boli taktiež príslušníkmi kečuánskeho etnika. Isté je len to, že za svoj prijali kečuánsky jazyk. Najväčším problémom pri študovaní kultúry inkskej ríše je, že nepoznali písmo. Inkovia nadviazali na tisícročné tradície kultúrneho a spoločenského vývoja v oblasti Ánd. Preto nie je možné pochopiť unikátnosť inkskej kultúry bez znalosti predchádzajúceho vývoja v tejto oblasti. Inka sa voči svojím poddaným prezentoval ako garant poriadku a dostatku. Mnohých európskych socialných mysliteľov zaujala filozofia inkskej ríše. Niektorí z nich ospevovali údajnú starostlivosť inkského štátu o každého jednotlivca a fakt, že tak komplexný útvar dokázal existovať bez penazí a písma. Iných zas odpudzoval absolutistický charakter tejto indiánskej „utópie“.