Antika zabezpečila základy západnej kultúry a vzdelanosti. Šieste a siedme storočie pred naším letopočtom vytváralo podmienky pre rozvoj viacerých vied, stále však patriacich pod filozofiu, v neposlednom rade i politické a ekonomické myslenie, ktoré sa stávali základom pre rozkvet gréckych mestských štátov. Cez pralátku a iné prírodovedné otázky sa filozofi dostávali až k spoločenským otázkam, ako prví tak vykonali sofisti. Tí sa venovali už aj zriadeniu štátov, kde ako učitelia múdrosti presadzovali aténsku demokraciu. Nasleduje ich veľký kritik Sokrates, ktorý ešte viac rozvíjal otázku etiky a morálky a napokon sa dostávame k jeho najznámejšiemu žiakovi, Platónovi, ktorý podľa niektorých filozofov položil základy politiky. Označovaný aj za zakladateľa utopizmu, ktorý je podľa T. Moreho fantastickým učením o ideálnom spoločenskom zriadení bez reálneho podkladu. Podľa výkladu E.H.Carra ide zas o myslenie, v ktorom sa človek v morálnych záležitostiach riadi rozumom. Medzi utopistov je radený hlavne z dôvodu neuskutočniteľnosti jeho modelu ideálneho štátu. Práve tento utopizmus sa snažil Platón rozvíjať vo svojich dielach. Okrem prác napísaných o jeho veľkom učiteľovi, sa medzi najznámejšie knihy radí Ústava a neskoršie Zákony.