Lyrizovaná próza Lyrizovaná próza sa objavuje ako samostatný prúd v 30. rokoch nášho storočia. Znaky lyrizovanej prózy: a/ prostredie - autori sa zameriavajú na dedinské prostredie a prírodu, vidia tu určité mravné hodnoty a istoty, b/ hrdinovia - sú dedinskí ľudia. Lyrizovaná próza prináša nový typ dedinského človeka. Vo väčšine prípadov je to muž, ktorý bojuje proti prírodným živlom, bojuje proti ľudskej zlobe, nenávisti a často i o svoju česť. Pritom vyniká svojími vlastnosťami, často má podobu vydedenca, darebáka, tuláka, c/ jazyk - autori pracovali vo veľkej miere s prvkami lyrizovanej poézie - metafory, personifikácie,( najmä prírody, ktorá je rovnocenná s človekom). Veta plynie v určitom rytme, podobne ako v poézii, d/ reprodukcia deja - dejová zložka - autori sa zameriavajú na vnútorný svet človeka, jeho pocity, city, vášne e/ literárne útvary - kratšie novely, poviedky, ojedinele romány. Autori boli inšpirovaní zahraničnou literatúrou (franc., švéds.). K predstaviteťom lyrizovanej prózy patria Ľ. Ondrejov, D. Chrobák, M. Figuli a F. Švantner.