Seminárna práca: Zmena postojov - Sociálna psychológia
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:87,7 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Fakulta verejnej správy
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociálne vedy
- Predmet:Sociálna psychológia
- Ročník:3. ročník
- Rozsah A4:5 strán
- Zobrazené:4 793 x
- Stiahnuté:99 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:1109
- Posledna úprava:28.02.2015
ZMENA POSTOJOV
Všeobecne platí, že zmena postojov je najúčinnejšia vtedy, keď osoby môžu nadobudnúť postoje samostatne. /tým vlastne pochopí čo a prečo má niečo urobiť/ Platí, že postoj má tendenciu rýchlo sa fixovať. Sociálne postoje sa menia predovšetkým vtedy keď: - - človek získava nové informácie o danom postoji - skupina /spoločnosť/ naň ho vyvoláva tlak k zmene - zmena sa vynúti pomocou poskytnutia resp. odmietnutia istých výhod
Zmeny môžu byť :
1.kongruetné = smer zmeny je rovnakého znamienka / + - +/
2.inkongruetné = znamienko sa mení / + - -/
Metódy zmeny postojov
1. disonancia = podávanie protiargumentov proti danému postoju
2. konfrontácia = porovnávame argumenty podporujúce postoj s protiargumentmi
3. diskusia = obe strany argumentujú svoj postoj
4. vynútená úprava správania = prinúti sa k činnosti a následne sa zmení postoj Niekedy dochádza k „bumerangovému efektu“ - ak jedinec má k niečomu veľmi intenzívny vzťah a je nútený tento vzťah zmeniť, dochádza k tomu, že sa u neho ešte viac prehlbuje.
Úloha presvedčenia pri zmene postoja
Podľa názoru Fishbeina a Ajzena (1975) presvedčenia majú pri zmene postoja ústrednú úlohu. Presvedčenie osoby o objekte sa chápe ako vnímaný pravdepodobný vzťah medzi objektom a nejakou vlastnosťou. Existujú v zásade dva priame spôsoby jeho zmeny:
1.) môžeme navodiť situáciu, v ktorej osoba sama môže vnímať, že určitý predmet má práve také a nie iné vlastnosti;
2.) môžeme osobe z určitého vonkajšieho zdroja sprostredkovať info, že daný predmet má dané vlastnosti.
Všeobecne platí, že zmena postojov je najúčinnejšia vtedy, keď osoby môžu nadobudnúť postoje samostatne. /tým vlastne pochopí čo a prečo má niečo urobiť/ Platí, že postoj má tendenciu rýchlo sa fixovať. Sociálne postoje sa menia predovšetkým vtedy keď: - - človek získava nové informácie o danom postoji - skupina /spoločnosť/ naň ho vyvoláva tlak k zmene - zmena sa vynúti pomocou poskytnutia resp. odmietnutia istých výhod
Zmeny môžu byť :
1.kongruetné = smer zmeny je rovnakého znamienka / + - +/
2.inkongruetné = znamienko sa mení / + - -/
Metódy zmeny postojov
1. disonancia = podávanie protiargumentov proti danému postoju
2. konfrontácia = porovnávame argumenty podporujúce postoj s protiargumentmi
3. diskusia = obe strany argumentujú svoj postoj
4. vynútená úprava správania = prinúti sa k činnosti a následne sa zmení postoj Niekedy dochádza k „bumerangovému efektu“ - ak jedinec má k niečomu veľmi intenzívny vzťah a je nútený tento vzťah zmeniť, dochádza k tomu, že sa u neho ešte viac prehlbuje.
Úloha presvedčenia pri zmene postoja
Podľa názoru Fishbeina a Ajzena (1975) presvedčenia majú pri zmene postoja ústrednú úlohu. Presvedčenie osoby o objekte sa chápe ako vnímaný pravdepodobný vzťah medzi objektom a nejakou vlastnosťou. Existujú v zásade dva priame spôsoby jeho zmeny:
1.) môžeme navodiť situáciu, v ktorej osoba sama môže vnímať, že určitý predmet má práve také a nie iné vlastnosti;
2.) môžeme osobe z určitého vonkajšieho zdroja sprostredkovať info, že daný predmet má dané vlastnosti.