Referát: Sv. Augustín (354-430)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:73,7 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
- Fakulta:Fakulta verejnej správy
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Systémy psychológie
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:910 x
- Stiahnuté:19 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11158
- Posledna úprava:08.11.2018
Po koncile v Nikaii sa kresťanské učenie stalo oficiálnym náboženstvom impéria a tak psychológia stagnovala a bola redukovaná na všetko, čo bolo pre pravovernosť prijateľné.
Tak sa od 4.- 12. storočia uchovávala v zúženej forme v spisoch „kresťanského Aristotela“- sv. Augustína, ktorý je známy i pod menom Aurelius Augustinus.
I keď jeho matka Monika bola nábožná kesťanka a vychovávala ho v kresťanskej viere, on bol pohanom a krst prijal až tesne pred smrťou.
Rodičia si veľmi zakladali na jeho nadaní a tak ako aj z jeho diela Vyznania vyplýva, venovali mu viac pozornosti a starostlivosti ako jeho ostatným súrodencom. Aj keď nemal niektoré predmety rád /napr. matematiku a gréčtinu/, z latinskej literatúry sa vedel naučiť naspamäť celé dlhé state. Napriek tomu sa vyhýbal učeniu a vášnivo sa oddával hrám. A nie len to. Vždy mu šlo o to, aby robil to, čo nie je dovolené. Už ako 16- ročný sa správal ako typický rímsky pôžitkár. S kamarátmi kradol i keď žil s rodičmi v rozkoši, prerušil štúdium rečníctva a bol doslova spútaný sexuálnou zmyslenosťou. Matka ho už ako mladého napomínala, avšak márne. Ich vzťah sa vyhrotil, keď sa ju snažil nahovoriť na učenie Manichejcov. Monika mu nedovolila bývať s ňou a jesť pri jednom stole. Neodvrhla ho však, ale modlila sa zaňho a oplakávala ho viac, ako zvyčajne matky oplakávajú telesnú smrť svojich detí.
Tak sa od 4.- 12. storočia uchovávala v zúženej forme v spisoch „kresťanského Aristotela“- sv. Augustína, ktorý je známy i pod menom Aurelius Augustinus.
I keď jeho matka Monika bola nábožná kesťanka a vychovávala ho v kresťanskej viere, on bol pohanom a krst prijal až tesne pred smrťou.
Rodičia si veľmi zakladali na jeho nadaní a tak ako aj z jeho diela Vyznania vyplýva, venovali mu viac pozornosti a starostlivosti ako jeho ostatným súrodencom. Aj keď nemal niektoré predmety rád /napr. matematiku a gréčtinu/, z latinskej literatúry sa vedel naučiť naspamäť celé dlhé state. Napriek tomu sa vyhýbal učeniu a vášnivo sa oddával hrám. A nie len to. Vždy mu šlo o to, aby robil to, čo nie je dovolené. Už ako 16- ročný sa správal ako typický rímsky pôžitkár. S kamarátmi kradol i keď žil s rodičmi v rozkoši, prerušil štúdium rečníctva a bol doslova spútaný sexuálnou zmyslenosťou. Matka ho už ako mladého napomínala, avšak márne. Ich vzťah sa vyhrotil, keď sa ju snažil nahovoriť na učenie Manichejcov. Monika mu nedovolila bývať s ňou a jesť pri jednom stole. Neodvrhla ho však, ale modlila sa zaňho a oplakávala ho viac, ako zvyčajne matky oplakávajú telesnú smrť svojich detí.