Les a jeho život (dynamiku) môžeme skúmať na výrazne odlišných úrovniach časovej a priestorovej podrobnosti. Na každej úrovni bádania ho možno vnímať aj ako komplikovanú mozaiku štruktúr uprostred ešte väčšej mozaiky. Táto pestrá mozaikovitosť je zvlášť nápadná v horských lesoch, najmä v prirodzených smrečinách 7. vegetačného stupňa. Variabilitu prírodných podmienok horských smrečín čiastočne vyjadrujú typy geobiocénu (sensu ZLATNÍK 1976), t.j. lesné typy a ich priestorové vyjadrenie pomocou typologických máp. Avšak aj v rámci jedného lesného typu môžeme pozorovať variabilitu štruktúry a textúry lesa, a to buď priro-dzenú, každému ekosystému vlastnú, alebo do rôznej miery ovplyvnenú minulým či súčasným pôso-bením človeka (najmä pastvou dobytka vo vyšších polohách a lesným hospodárstvom v nižších polo-hách). Je pravdepodobné, že každá z týchto štruktúr sa bude vyvíjať odlišne, preto je pred zovšeobec-ňovaním poznatkov z výskumu dynamiky vhodné stratifikovať skúmané územie na menšie priestorové jednotky, napr. štrukturálne typy (napr. VLADOVIČ 2004, BEBI et al. 2001). K tomu nám môže výrazne napomôcť sled historických a súčasných leteckých snímok. Tieto nám zároveň napomáhajú pochopiť širšie súvislosti časových zmien na krajinnej úrovni (najmä textúry lesa) a spolu s historickým prie-skumom môžu podporiť, prípadne rozvinúť hypotézy odvodené z tradičného pozemného sledovania dynamiky lesa.