* úloha dejín pedagogiky * : načrtáva obraz dejinného vývoja pedagogických oblastí, slúži na pochopenie a zvládnutie súčasného pedagogického života. * dejiny pedagogiky * : skúmajú vývin pedagogickej teórie, myslenia od antiky po súčasnosť.
sú síce oddávna neoddeliteľnou súčasťou učiteľského vzdelávania a skúšobných predpisov, študenti ich však často hodnotia kriticky a niektorí ich dokonca pokladajú za trochu zastaranú akademickú činnosť, ktorá je pre prax len málo užitočná. u niektorých pritom prevláda názor, že pedagogická teória by mala poskytovať priame „recepty“ na praktickú výchovu, a ak by to dejiny pedagogiky mali vôbec akceptovať, museli by z dnešného hľadiska jasne ukázať, nakoľko sa v minulosti myslelo a konalo pedagogicky správne alebo nesprávne a ako sa postupne v tejto oblasti napredovalo. tento čisto pragmatický postoj, zameraný na priamy „úžitok“, je však * chybný. výchova sa zaoberá individuálnym * človekom, a nie vymeniteľnou „vecou“, preto pedagogická teória nemôže dávať všeobecné „recepty“ a priame pokyny na praktické konanie. práve tak ako v psychológii, aj tu ide oveľa viac o „otvorenie očí“ (Spranger) pre ľudský svet a pedagogický vzťah, o rozšírenie a zaostrenie pedagogického pohľadu, o prehĺbenie chápania pedagogických situácií, o objasnenie možností, dôsledkov a hraníc výchovnej činnosti. takéto objasnenie horizontu nepriamo pomáha aj pedagogickému konaniu, kto však vyžaduje od dejín pedagogiky priame „recepty“ a zameriava sa len na ich „úžitok“, preťažuje ich.