Prednášky: Správanie spotrebiteľa a proces formovania dopytu
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:83,1 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Technická univerzita v Košiciach
- Fakulta:Fakulta výrobných technológií so sídlom v Prešove
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonomická teória
- Predmet:Ekonómia a manažment výroby
- Autor:leniva
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:2 strán
- Zobrazené:1 441 x
- Stiahnuté:1 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11226
- Posledna úprava:14.11.2018
Správanie spotrebiteľa je analýzou dopytu na trhu tovarov a služieb. Ide o skúmanie individuálneho dopytu spotrebiteľa.
Teoretickým východiskom je teória hraničnej užitočnosti. Základné princípy sformuloval a sú známe ako Gossenove zákony.
1. zákon: s postupným uspokojovaním určitej potreby intenzita užitočnosti spotrebúvaného statku klesá. Napr. s každým ďalším dúškom vody je človek menej smädný.
2. zákon: zákon vyrovnávania hraničných užitočností, resp. zákon rovnomerného uspokojovania potrieb: Osoba maximalizuje svoju užitočnosť, ak rozdeľuje svoje peniaze medzi rôzne statky tak, aby dosiahla to isté množstvo uspokojenia z každej poslednej formy vydanej na každý tovar.
Spotrebiteľ sa usiluje maximalizovať užitočnosť, pričom dáva do pomeru dve veličiny, a to užitočnosť, ktorú mu prináša spotreba a obeť, t. j. peňažné výdavky, ktoré vynakladá pri kúpe tovaru.
Užitočnosť = pocit uspokojenia potrieb spotrebiteľa. Je to subjektívna kategória, pretože neexistuje dôvod, prečo by rôzni spotrebitelia mali pociťovať spotrebu určitého statku ako rovnako užitočnú.
Teoretickým východiskom je teória hraničnej užitočnosti. Základné princípy sformuloval a sú známe ako Gossenove zákony.
1. zákon: s postupným uspokojovaním určitej potreby intenzita užitočnosti spotrebúvaného statku klesá. Napr. s každým ďalším dúškom vody je človek menej smädný.
2. zákon: zákon vyrovnávania hraničných užitočností, resp. zákon rovnomerného uspokojovania potrieb: Osoba maximalizuje svoju užitočnosť, ak rozdeľuje svoje peniaze medzi rôzne statky tak, aby dosiahla to isté množstvo uspokojenia z každej poslednej formy vydanej na každý tovar.
Spotrebiteľ sa usiluje maximalizovať užitočnosť, pričom dáva do pomeru dve veličiny, a to užitočnosť, ktorú mu prináša spotreba a obeť, t. j. peňažné výdavky, ktoré vynakladá pri kúpe tovaru.
Užitočnosť = pocit uspokojenia potrieb spotrebiteľa. Je to subjektívna kategória, pretože neexistuje dôvod, prečo by rôzni spotrebitelia mali pociťovať spotrebu určitého statku ako rovnako užitočnú.