V poslednom desaťročí, najmä v súvislosti s budovaním siete chránených území európskeho významu NATURA 2000, ako aj v súvislosti so zonáciou chránených území, stúpol význam problematiky aktívnej praktickej starostlivosti o tieto územia. Je dôležité poznať tzv. „stav biotopov“, preto sa dostáva do popredia pojem „ekologická stabilita“. Pri hodnotení ekologickej stability lesných ekosystémov zohráva kľúčovú úlohu ich drevinové zloženie - čím bude drevinové zloženie bližšie prirodzenému, tým bude daný lesný ekosystém ekologicky stabilnejší.
S meniacimi sa potrebami, nárokmi na kvalitu informácií a s prudkým rozvojom informačných technológií sa hľadali, a stále sa hľadajú exaktné kritériá a metódy hodnotenia prirodzenosti drevinového zloženia lesov. Priestorový charakter týchto informácií priamo predurčuje použitie GIS. Vznikla potreba vývoja metód, ktoré sú na výhodách GIS priamo založené, na rozdiel od metód, ktoré používajú GIS iba ako podporu pre vizualizáciu výsledkov geobiocenologických analýz.