Klaudius Ptolemaios, grécky astronóm, astrológ, geograf a matematik, žil približne v rokoch 85 - 166 n. l. Pôsobil pravdepodobne v egyptskej Alexandrii. Významnou mierou prispel k rozvoju nielen gréckej astronómie. Jeho geocentrická sústava bola uznávaná v Európe i na Blízkom východe až do dôb renesancie a uznania Kopernikovho heliocentrizmu. Zaslúžil sa i o rozvoj na poli matematiky a geografie. Starogrécka astronómia zaznamenala najvýznamnejší rozvoj v 6. storočí pred n. l., ktorý súvisel s prudkým rozvojom matematiky a geometrie. Na rozdiel od astronómov v Mezopotámii či Číne sa grécki astronómovia snažili pozorované javy aj vysvetliť, nielen opísať. Zistili, že Zem je guľatá, zaviedli geocentrickú sústavu, v ktorej Zem je stredom vesmíru a Slnko s ostatnými planétami okolo nej obiehajú. V tomto období bola aj prvýkrát vyslovená myšlienka o heliocentrickej sústave, nebola však uznaná. V 4. storočí pred n. l. sa centrum gréckej astronómie presunulo z územia dnešného Grécka do Alexandrie v Egypte. Z tohto obdobia pochádza napr. pomerne presné určenie rozmerov Zeme, zavedenie prestupného roka alebo vynálezy rôznych meracích prístrojov.