Ľudia sa v svojom správaní riadia nielen právom (veď ho často ani nepoznajú), ale aj svojím právnym vedomím. Existuje právne vedomie:, spoločenské, skupinové, individuálne V civilizovanej spoločnosti niet človeka, ktorý by nemal aspoň nejaké právne vedomie. Je však veľmi ťažké definovať ho. Základom právneho vedomie je idea práva, t. j. predstava o tom, čo je podľa práva, čo podľa práva platí, malo by platiť. Táto predstava nemá ďaleko od spravodlivosti a niekedy bývajú obe stotožňované. Môžeme povedať, že právne vedomie je vedomie toho, že v spoločnosti existuje právo. Je treba rozlíšiť znalosť práva = vedomie, že niečo platí ako právo od právneho vedomie = vedomia, že by niečo ako právo malo platiť, bez ohľadu na to, či to skutočne platí alebo nie. Môže nastať skutočnosť, že právne vedomie spoločnosti alebo jej väčšej časti určitú právnu normu hodnotí negatívne a odmieta ju, spoločensky ju neakceptuje. To znamená, že právna norma síce platí, spravidla je aj dodržiavaná, ale je dodržiavané v rozpore s právnym vedomím (a teda aj v rozpore so svedomím) toho, kto ju dodržuje. Takýto rozpor môže viesť až k občianskej neposlušnosti = vedomému porušeniu práva z dôvodu rozporu medzi zákonom uloženou povinnosťou a vlastným svedomím.