Slovensko v novom miléniu považovalo za svoju šancu účasť na západoeurópskej integrácii, čo prejavilo svojou snahou o vstup do Európskej únie, ktorá sa stala realitou 1. mája 2004. Prihláškou o vstup do EÚ sme však súčasne prejavili záujem aj o vstup do menovej únie, pretože nedeliteľnou súčasťou prístupových dokumentov je aj záväzok o následnom pristúpení SR do eurozóny.
Vláda najprv v júli 2003 schválila Stratégiu prijatia eura, ktorej kľúčovým konštatovaním bolo to, že pre Slovensko je výhodné zaviesť euro čo najskôr potom, ako udržateľným spôsobom splníme maastrichtské kritériá. V septembri nasledujúceho roku bol určený termín na zavedenie eura na január 2009. Následne vláda začala spolu s NBS pripravovať Národný plán pre zavedenia eura, ktorý sa venuje technickým aspektom príprav na zavedenie spoločnej európskej meny a ktorého kvalitu koncom roka 2005 ocenila aj Európska komisia, keď vtedajší komisár Almunia povedal, že Slovensko vyvinulo v tomto smere najväčšie úsilie zo všetkých štátov vstupujúcich do eurozóny.
Slovensko už niekoľko rokov kráča po vytýčenej ceste, na konci ktorej by malo byť tak dlho očakávané zavedenie eura v januári 2009, ako prvej z krajín V4 a keďže Menová únia je záverečnou fázou ekonomického integračného procesu, až v tejto fáze čerpá krajina všetky výhody integrácie.
Prijatím spoločnej meny sa najmä odstráni kurzové riziko, znížia sa transakčné náklady a zvýši sa cenová transparentnosť trhu. Krajina bude lepšie chránená voči pôsobeniu externých šokov, dôjde k ešte užšiemu previazaniu slovenskej ekonomiky s eurozónou s následným pozitívnym efektom na imidž krajiny. V konečnom dôsledku sa zvýši stabilita podmienok pre podnikanie, uvoľní sa potenciál ekonomického rastu, čo sa prejaví na urýchlení reálnej konvergencie a zlepšia sa aj podmienky pre stabilitu ekonomického vývoja, preto by bolo veľmi nezodpovedné túto cestu meniť.