Rodinu je potrebné chápať zo systémovej perspektívy. Je to najvhodnejší prístup, ktorý umožňuje rodinu chápať a pracovať s ňou v celej zložitosti jej fungovania. Začiatky štúdia rodín sú spojené s rozvojom sociológie, etnológie a kultúrnej antropológie. Hlavne v diagnostike a v terapii psychických porúch sa uplatňovalo hľadisko jednosmernej závislosti (jeden problém či nedostatok sa chápal ako príčina druhého).
Systémové myslenie - odlišný prístup k chápaniu príčinnosti (posun od lineárnej kauzality k cirkulárnej kauzalite), zdôraznenie celosti a organizácie, dynamickej interakcie subsystémov, interakcie subsystémov s prostredím, prepojenosti a komplexnosti procesov.
Lineárne myslenie a systémové myslenie - dva úplne odlišné spôsoby konceptualizácie ľudského správania. Je potrebné pochopiť význam tzv. funkčnej pozície v systéme - tradičné myslenie sa obmedzuje na popis jedinca, nepodchytáva aspekty súvisiace s jeho funkčnou pozíciou v rodinnom systéme.