O základných ľudských právach sa píše v druhej hlave Ústavy Slovenskej republiky, z ktorej som čerpal aj pri tejto práci. Na úvod by som napísal niečo o všeobecných ustanoveniach, ktorými sa aj začína už spomínaná druhá hlava Ústavy Slovenskej republiky. Spomínajú sa tu ľudia, ktorí sú slobodní a rovní v právach. Ďalej ako sú práva a slobody nepremlčateľné a takisto nezrušiteľné. Toto všetko sa vzťahuje na územie Slovenskej republiky a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, majetok a taktiež postavenie. Pri tom majetku a postavení by som sa chcel pozastaviť, pretože sa o tom v našej ústave síce píše, no nie vždy sa to dodržiava. Odkiaľ by sa potom bralo to nespočetné množstvo prípadov ako napr. každý týždeň nové kauzy o úplatkoch na súdoch. Taktiež na polícií, veď ako by sa dalo inak vysvetliť opakované prepúšťanie istých ľudí, ktorí sú očividne členmi organizovaných skupín kvôli takým veciam, ako je nedostatok dôkazov, únik informácií atď. A to aj pri takých závažných trestných činoch ako sú napr. vražda, vydieranie, nedovolené ozbrojovanie.