V Rakúsko-uhorskej monarchii jednotlivé národy sa usilovali čoraz výraznejšie vybojovať svoju samostatnosť. Uhorská šľachta chcela vytvoriť jednorečový štát s úradným jazykom maďarským. Slováci však tiež si uvedomili, že samostatnosť si môžu vybojovať vtedy, keď budú mať vlastný jazyk. Vedeli aj to, že k tomu potrebujú podporu aj iných slovanských národov, veď aj oni patria k Slovanom. Túto myšlienku nazývame myšlienkou slovanskej vzájomnosti (je to buditeľská myšlienka). Takými buditeľmi boli Pavol Jozef Šafárik, Ján Kollár a Ján Hollý.