Semestrálna práca: Porovnanie taylorovho a baťovho prístupu k motivácii zamestnancov
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:96,2 %
- Typ:Semestrálna práca
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Ekonómia
- Autor:bombinator
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:16 strán
- Zobrazené:1 601 x
- Stiahnuté:18 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11723
- Posledna úprava:20.12.2018
Úvod
Manažment vznikal ako praktická činnosť človeka, ktorá bola výsledkom uvedomovania si vlastnej existencie, stále rastúcich potrieb a cieľavedomého spôsobu ich uspokojovania. O rozvoj manažmentu sa zaslúžili aj dvaja praktici Američan HENRY FORD a Čech TOMÁŠ BAŤA. Preto som sa rozhodol pre tému ich prínosu k rozvoju manažmentu.
Henry Ford a Tomáš Baťa patria ku klasickej (tradičnej) škole manažmentu. Klasická škola manažmentu sa začala rozvíjať v druhej polovici 19. storočia ,keď dochádzalo aj k rýchlemu rozvoju priemyselnej výroby. Vhodné prírodné podmienky vyvolávali objektívnu potrebu ich ovládnuť . V dôsledku nedostatku pracovnej sily a nízkeho pracovného tempa vznikala potreba racionálneho riadenia výroby. Začali sa rozpracúvať teoretické a praktické otázky riadenia. Ich protagonistami boli praktici a výsledkom ich práce je suma poznatkov, ktorá bola neskoršie označená ako klasická, resp. tradičná škola manažmentu.
Vznik a vývoj klasickej školy ovplyvnili aj viaceré osobnosti, ktoré sú považované za hlavných predstaviteľov troch smerov klasického manažmentu:
• vedecký manažment (Frederik Wislow Taylor),
• administratívny manažment (Henry Fayol),
• byrokratický manažment (Max Weber).
Henry Ford
Henry Ford je predstaviteľom vedeckého manažmentu. Vedecký manažment býva niekedy označovaný aj ako operačný prístup k manažmentu. Vyznačuje sa snahou zvyšovať efektívnosť práce pomocou vedeckých metód na najnižších úrovniach podnikovej organizácie (prevádzka, dielňa, pracovné miesto). K hlavným predstaviteľom vedeckého manažmentu ďalej patria : F. W. TAYLOR, H. GANNT, F. B.GILBRETH, L. M.GILBRETHOVÁ, H. EMERSON a ďalší.
Manažment vznikal ako praktická činnosť človeka, ktorá bola výsledkom uvedomovania si vlastnej existencie, stále rastúcich potrieb a cieľavedomého spôsobu ich uspokojovania. O rozvoj manažmentu sa zaslúžili aj dvaja praktici Američan HENRY FORD a Čech TOMÁŠ BAŤA. Preto som sa rozhodol pre tému ich prínosu k rozvoju manažmentu.
Henry Ford a Tomáš Baťa patria ku klasickej (tradičnej) škole manažmentu. Klasická škola manažmentu sa začala rozvíjať v druhej polovici 19. storočia ,keď dochádzalo aj k rýchlemu rozvoju priemyselnej výroby. Vhodné prírodné podmienky vyvolávali objektívnu potrebu ich ovládnuť . V dôsledku nedostatku pracovnej sily a nízkeho pracovného tempa vznikala potreba racionálneho riadenia výroby. Začali sa rozpracúvať teoretické a praktické otázky riadenia. Ich protagonistami boli praktici a výsledkom ich práce je suma poznatkov, ktorá bola neskoršie označená ako klasická, resp. tradičná škola manažmentu.
Vznik a vývoj klasickej školy ovplyvnili aj viaceré osobnosti, ktoré sú považované za hlavných predstaviteľov troch smerov klasického manažmentu:
• vedecký manažment (Frederik Wislow Taylor),
• administratívny manažment (Henry Fayol),
• byrokratický manažment (Max Weber).
Henry Ford
Henry Ford je predstaviteľom vedeckého manažmentu. Vedecký manažment býva niekedy označovaný aj ako operačný prístup k manažmentu. Vyznačuje sa snahou zvyšovať efektívnosť práce pomocou vedeckých metód na najnižších úrovniach podnikovej organizácie (prevádzka, dielňa, pracovné miesto). K hlavným predstaviteľom vedeckého manažmentu ďalej patria : F. W. TAYLOR, H. GANNT, F. B.GILBRETH, L. M.GILBRETHOVÁ, H. EMERSON a ďalší.