Skriptá: Kapitoly zo skript - Právo
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:88,6 %
- Typ:Skriptá
- Univerzita:Ekonomická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Obchodná fakulta
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Právo
- Autor:peter814
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:100 strán
- Zobrazené:1 431 x
- Stiahnuté:4 x
- Veľkosť:1,0 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:11744
- Posledna úprava:21.12.2018
A. VYMEDZENIE POJMU PRÁVO
Spoločnosť k tomu, aby náležite fungovala, potrebuje reguláciu spoločenských vzťahov, ktorá ju udržuje v rovnovážnom stave. Spoločenské regulatívne systémy, ktoré takýmto spôsobom pôsobia, sčasti vznikajú nezávisle na vôli ľudí, sú dané prírodnými zákonitosťami, z veľkej časti však ide o regulačné systémy, ktoré si vytvorila spoločnosť sama.
Sociálni antropológovia našli znaky práva už v primitívnych spoločnostiach, hoci vtedajšie právo bolo veľmi vzdialené od chápania foriem a pôsobenia práva v modernej spoločnosti. Podľa historických skúseností sa komunity (spoločnosti) rozpadávajú, ak v nich nepôsobia inštitúcie a pevné pravidlá, čiže spoločnosť nemôže existovať (nemôže sa reprodukovať) bez nich.
Uplatňovanie práva v spoločnosti je závislé od existencie určitej verejnej autority. Pritom verejná štátna autorita sa v teórií štátu objasňuje súčasne s vymedzením špecifických znakov štátu, ku ktorým patrí verejná štátna moc, právny systém, jurisdikcia, štátne územie, zvrchovanosť, obyvateľstvo a ďalšie znaky.
Štátna moc pri vymedzení správania sa členov danej spoločnosti sa pomocou práva realizuje ako právomoc orgánov tvorby a aplikácie práva. Zvrchovanosť štátu sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom tvorby práva, existencie právneho systému, ako aj prostredníctvom nezávislej jurisdikcie. Starovekí Rimania sú autormi výroku: „kde je spoločnosť, tam je aj právo“.
Vo viac než tisícročnej histórií právnej vedy vzniklo mnoho teoretických prístupov k poznaniu práva a k právu samotnému. Pre naše účely spomenieme tie, ktoré našli svoje pevné miesto v právnej vede a sú i dnes živé.
Prístup prirodzenoprávny pochádza z dôb gréckej antickej filozofie, je dualistický. Rozlišuje právo dané, t.j. právo dané ľuďmi, predovšetkým zákonodarstvom a právo prirodzené, ktoré je na danom práve nezávislé. Vo svojej dlhej histórií zaznamenalo prirodzené právo rôzne obmeny, ktoré sa navzájom odlišovali vysvetľovaním pôvodu prirodzených práv. Tak napr. existovala teologická koncepcia prirodzeného práva ako práva daného ľudskej spoločnosti samým bohom; naturalistická koncepcia, ktorá považovala prirodzené právo za produkt prírody; racionalistická koncepcia nachádzajúca zdroj prirodzených práv v rozumovom poznaní.
Spoločnosť k tomu, aby náležite fungovala, potrebuje reguláciu spoločenských vzťahov, ktorá ju udržuje v rovnovážnom stave. Spoločenské regulatívne systémy, ktoré takýmto spôsobom pôsobia, sčasti vznikajú nezávisle na vôli ľudí, sú dané prírodnými zákonitosťami, z veľkej časti však ide o regulačné systémy, ktoré si vytvorila spoločnosť sama.
Sociálni antropológovia našli znaky práva už v primitívnych spoločnostiach, hoci vtedajšie právo bolo veľmi vzdialené od chápania foriem a pôsobenia práva v modernej spoločnosti. Podľa historických skúseností sa komunity (spoločnosti) rozpadávajú, ak v nich nepôsobia inštitúcie a pevné pravidlá, čiže spoločnosť nemôže existovať (nemôže sa reprodukovať) bez nich.
Uplatňovanie práva v spoločnosti je závislé od existencie určitej verejnej autority. Pritom verejná štátna autorita sa v teórií štátu objasňuje súčasne s vymedzením špecifických znakov štátu, ku ktorým patrí verejná štátna moc, právny systém, jurisdikcia, štátne územie, zvrchovanosť, obyvateľstvo a ďalšie znaky.
Štátna moc pri vymedzení správania sa členov danej spoločnosti sa pomocou práva realizuje ako právomoc orgánov tvorby a aplikácie práva. Zvrchovanosť štátu sa prejavuje predovšetkým prostredníctvom tvorby práva, existencie právneho systému, ako aj prostredníctvom nezávislej jurisdikcie. Starovekí Rimania sú autormi výroku: „kde je spoločnosť, tam je aj právo“.
Vo viac než tisícročnej histórií právnej vedy vzniklo mnoho teoretických prístupov k poznaniu práva a k právu samotnému. Pre naše účely spomenieme tie, ktoré našli svoje pevné miesto v právnej vede a sú i dnes živé.
Prístup prirodzenoprávny pochádza z dôb gréckej antickej filozofie, je dualistický. Rozlišuje právo dané, t.j. právo dané ľuďmi, predovšetkým zákonodarstvom a právo prirodzené, ktoré je na danom práve nezávislé. Vo svojej dlhej histórií zaznamenalo prirodzené právo rôzne obmeny, ktoré sa navzájom odlišovali vysvetľovaním pôvodu prirodzených práv. Tak napr. existovala teologická koncepcia prirodzeného práva ako práva daného ľudskej spoločnosti samým bohom; naturalistická koncepcia, ktorá považovala prirodzené právo za produkt prírody; racionalistická koncepcia nachádzajúca zdroj prirodzených práv v rozumovom poznaní.