Až do 17. storočia prevládal názor, že príroda je živá a že duša, myseľ a telo sú prepojené na všetkých úrovniach. Ak má byť zdravé fyzické telo, musí byť v rovnováhe aj duša. Revolúcia spôsobila, že sme sa na prírodu začali pozerať ako na niečo, čo musíme využiť vo svoj prospech, bez ohľadu na to, aké následky prinesie naše konanie. Iróniou je, že práve vďaka vedeckým experimentom si len teraz začíname uvedomovať, že všetky formy života majú rovnakú podstatu a sú súčasťou zložitého žijúceho celku. Jednotlivé časti tohto vesmíru sa javia ako hmotné a navzájom neprepojené, ale všetky pozostávajú z energie a vibrujú na rôznych frekvenciách. Mali by sme rozvíjať svoju schopnosť využiť životnú energiu, ktorá je prítomná v celej prírode a oživuje ju, a mali by sme sa aj naučiť narábať s mágiou prírody - je všade vôkol nás...(de Pulford 2002) Na našej planéte je potrebné považovať mágiu za najvyššiu vedu vôbec, pretože učí poznávanie ako metafyzických, tak aj metapsychických zákonov na všetkých úrovniach. Už od praveku má táto veda názov mágia, avšak až donedávna bola prístupná len zvláštnym kruhom, pozostávajúcim prevažne z veľkňazov a najvyšších mocionárov. Najvyššími zasvätencami boli však vždy len jednotlivci, nesúci meno Mágos. Títo dobre poznali pravé náuky, ktoré prísne strážili. Taktiež im bola veľmi dobre známa syntéza nielen vlastnej cirkvi, ale všetkých náboženstiev. Avšak veriacim a davom približovali každé náboženstvo len prostredníctvom symbolov. Až po uplynutí mnohých storočí prenikli úryvky tejto vedy tiež do verejnosti. No väčšina ľudí nebola magicky zaškolená, preto tieto úlomky každý pochopil individuálne, t.j. nedostatočne a jednostranne. Z tohto dôvodu ostala magická veda do dnešných dní tajnou vedou.