Slovenská republika v rokoch 1939 - 1945 bola menej prebádaná hlavne v oblasti otázok perzekučných opatrení slovenského štátu namierených proti rómskemu obyvateľstvu. V tomto období prichádzalo po prvý krát za existencie samostatného štátu k priamej likvidácii rómskeho obyvateľstva. Zodpovedným zaň bola v prevažnej miere nemecká okupačná armáda. Zaisťovací tábor v Dubnici nad Váhom pre Cigánov bol jediný svojho druhu a svojím charakterom by sa dal prirovnať ku koncentračným táborom v Nemecku. Seriózny vedecký výskum vykonal až Ctibor Nečas, ktorý prezentoval svoje výsledky v jeho monografiách , ktoré boli venované postaveniu českých a slovenských Rómov. Perzekúcia Rómov postihovala aj ostatné osoby v osadách, nezaradené do pracovných táborov. Osobitné nariadenia z rokov 1941 a opakovane 1943 o premiestnení rómskych osád ako priamych súčastí obcí do obcou určených, odľahlých a väčšinou nevyhovujúcich terénov a ich drastická aplikácia v praxi neboli doteraz predmetom historického bádania.