„Keď ma skúsenosť naučila, že všetky javy, čo sa v pospolitom živote zväčša vyskytujú, sú márnosti a daromnosti, keď som videl, že všetko, čoho som sa bál a o čo som sa bál, nemá v sebe nič dobrého ani zlého, iba ak pokiaľ to mnou duševne otriaslo, predsa som si len zaumienil pátrať, či jestvuje niečo, čo by bolo ozajstným blahom ..., ktorého jediného by som mal dušu plnú, odrieknuc sa všetkého iného dobra, ba či je vôbec niečo, čoho nájdení a dosiahnutím by som sa naveky, ustavične a nesmierne tešil a radoval.“