Slovenčina si zachovala základné črty morfologickej stavby slovanských
jazykov.Toto spoloèné dedičstvo si však rozvíjala svojským spôsobom,takže
dnešná spisovná slovenčina je osobitným jazykom medzi slovanskými jazykmi:
má vela spoloèného i rozdielneho so všetkými slovanskými jazykmi,teda aj
s najbližším jazykom — s èeštinou.
Typologické rozdiely aj medzi najbližšími jazykmi sa zakladajú na tom,že
každý jazyk obsahuje èrty rozlièných typov.Ani jeden jazyk nieje typologický
jednoliaty;jednotlivé typy sa v òom kombinujú svojským spôsobom.Sú
jazyky,ktoré patria vyhranene k jednému typu,takže ostatné typy sú v nich
zastúpené len nepatrnou mierou.Tak napríklad tureètina je vyhranene aglu-
tinaèný jazyk.Väčšina jazykov má však takú štruktúru,že v nej síce prevláda
jeden typ,ale uplatòujú sa v nej viac-menej významne aj iné typy.Taká je aj
slovenčina.