Zakladateľom náuky o strese je Hans Selye. Jeho pôvodná definícia ešte z doby tesne pred druhou svetovou vojnou , znie:
„Stres je nešpecifická (t.j. nastávajúca po rôznych záťažiach stereotypu) fyziologická reakcia na akýkoľvek nárok na organizmus kladený.
Skupina psychológov Ladislav Ďurič, Viliam S. Hotár a Jozef Pastier uvádza:
„Stres - nadmerná záťaž i stav prejavujúci sa špecifickou adaptačnou reakciou, ktorou sa mobilizuje odolnosť organizmu (rezistencia) najmä produkciou tzv. adaptačných hormónov (kotosteroidy, adrenokortikotropný hormón a i.)“.
Jednou z možností rozdelenia stresu je rozdelenie na negatívny a pozitívny stres.
Negatívny stres , ktorý je nadmerný, dlhotrvajúci môže mať škodlivý účinok na duševné, fyzické a duchovné zdravie. Ak sa ponechá bez riešenia - pocity hnevu, frustrácie, strachu a smútku generované stresom môžu vyvolať rôzne ochorenia. Odhaduje sa, že stres je najbežnejšou príčinou chorôb.
Stres nemá vždy len negatívne účinky na človeka. Existuje stres, ktorý pôsobí na človeka pozitívne a stimuluje ho k lepším výsledkom.