Vilfredo Frederico Damaso Pareto (* 15. júl 1848 - † 19. august 1923)
Narodil sa v Paríži,absolvoval bakalárake štúdium na Polytechnickom inštitúte v Turíne. V rokoch 1870-1892 pracoval ako inžinier na talianskych železniciach. V rokoch 1893-1906 bol profesorom ekonómie na Lausannskej univerzite, kde sa na katedre ekonómie stal nástupcom Walrasa. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria Kurz politickej ekonómie (1896), Príručka politickej ekonómie(1909) a Pojednanie o všeobecnej sociologii(1917).
Vilfredo Pareto sa považuje za zakladateľa ordinalistického chápania teórie hraničnej užitočnosti. Narozdiel od Walrasa a iných stúpencov kardinalistického chápania užitočnosti, ordinalisti tvrdili, že spotrebiteľ nevie merať užitočnosť statku, ale vie určiť, že jeden statok má pre neho väčší alebo menší význam, čiže užitočnosť ako druhý statok.