Okruh problémov pozornosti sa vymedzil v dôsledku diferenciácie
širšieho filozofického pojmu apercepcie ( G. W. Leibniz, I. Kant, J. F. Herbart). V prácach W. Wundta sa tento pojem vzťahuje na procesy, prostredníctvom ktorých sa uskutočňuje presné uvedomovanie si obsahu vnímaného a jeho integrácie do celostnej štruktúry minulej skúsenosti.
Súčasný autori zaraďujú pozornosť medzi poznávacie aktivity, niektorí aj
medzi aktivity snahové, a chápu ju ako predstupeň vývoja vôle. Často sa pozornosť pokladá za formálnu psychickú funkciu. Pozornosť je tou stránkou psychickej činnosti a aktivity subjektu, ktorej podstatnými črtami sú zameranosť a sústredenosť.